Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhaduje, že deficit verejnej správy dosiahne v tomto roku 7,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Informuje o tom v najnovšom rozpočtovom semafore. Oproti októbrovej prognóze s hodnotou deficitu 7,7 % HDP ide o výrazný pokles odhadu. Spôsobený je podľa rady najmä pomalším čerpaním výdavkov v sociálnej oblasti, štátnom rozpočte a v samosprávach, ako aj vyšším výnosom daní. Podľa rady bude tohtoročný deficit výrazne nižší, ako je najnovší odhad vlády na úrovni 9,7 % HDP.

Najvýraznejší negatívny vplyv na saldo oproti pôvodnému rozpočtu predstavuje očakávaný výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške 2,1 mld. eur, resp. 2,4 % HDP. Mimo výpadku daňových príjmov je podľa rozpočtovej rady najväčšie riziko pre rozpočet vo výdavkoch štátneho rozpočtu vo výške 1,7 mld. eur. Nárast výdavkov očakáva rada najmä pri kapitálových výdavkoch financovaných z prostriedkov prenesených z predchádzajúcich rokov.

Opatrenia vlády na podporu ekonomiky zohľadnené v aktuálnom odhade dosahujú výšku spolu 1,5 mld. eur, resp. 1,6 % HDP, pričom deficit rozpočtu navyšujú o sumu 689 mil. eur mimo daňových opatrení. Dodatočné výdavky v objeme 572 mil. eur by mali byť financované z EÚ fondov.

Pri nedaňových príjmoch odhaduje rada výpadok výnosu o 534 mil. eur. Z veľkej časti ide o riziká identifikované rozpočtovou radou už v čase schvaľovania rozpočtu, najmä rozpočtované nadhodnotenie výnosu dividend a emisných kvót, pričom viaceré sa každoročne opakujú. Riziko pre rozpočet vo výdavkoch na sociálne transfery a dávky na úrovni 407 mil. eur vyplýva najmä z vyššieho čerpania nemocenského, dávky v nezamestnanosti a z vyplatenia upraveného 13. dôchodku.

Tohtoročné odhadovanie deficitu bolo podľa rozpočtovej rady najnáročnejšie za posledných desať rokov. Neistý bol nielen vplyv koronakrízy na ekonomiku, ale aj to, akú finančnú silu štát reálne využije s cieľom podporiť zasiahnuté sektory a obyvateľov.