Avizovaný zámer ministra financií zaviesť výdavkové stropy do praxe od roku 2022 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) víta. K návrhu má však aj svoje pripomienky. Nepozdáva sa jej napríklad nastavenie dlhých časových rámcov pri korekcii odchýlenia od výdavkových stropov, čím by sa jednotlivé vlády mohli v podstave vyhnúť následkom svojho nadmerného míňania. Rada tiež navrhuje predĺžiť záväzné limity na štyri roky a stanoviť, aby vyhodnocovanie ich dodržiavania vykonávala nezávislá inštitúcia.

Návrh ministerstva financií totiž predpokladá, že korekcia odchýlenia by mala nastať až v druhom roku po identifikovaní odchýlky, pričom by bola korigovaná postupne počas troch rokov. „Týmto spôsobom by podľa názoru Rady došlo k výraznému oneskoreniu, pričom v dôsledku politického cyklu by sa vláda, počas ktorej dôjde k odchýleniu, mohla korekcii úplne vyhnúť,“ tvrdí k návrhu ministerstva rozpočtová rada, ktorá tiež považuje stanovenie záväzných limitov výdavkov na dva roky za príliš krátky horizont, čo znižuje účinnosť navrhnutého mechanizmu. „Rada sa stotožňovala s pôvodným návrhom ministerstva, ktorý uvažoval so štvorročným záväzným limitom korešpondujúcim s volebným obdobím,“ dodáva.

Pre dostatočnú účinnosť výdavkových limitov je pritom podľa rady nevyhnutné, aby vyhodnocovanie ich dodržiavania, vrátane identifikovania odchýlky a spúšťania korekčných mechanizmov vykonávala nezávislá inštitúcia. „Nemala by sa zopakovať situácia ako pri už existujúcom pravidle o vyrovnanom rozpočte, ktoré sa ukazuje ako málo účinné, keď o jeho plnení rozhoduje ministerstvo financií, resp. vláda, ktoré sú v tejto veci v priamom konflikte záujmov,“ uvádza RRZ.

Rozpočtová rada očakáva v nasledujúcich mesiacoch, aj vzhľadom na aktuálnu zložitú situáciu, v ktorej sa verejné financie nachádzajú, v súvislosti s návrhom výdavkových stropov intenzívnu diskusiu počas krátkeho obdobia. „RRZ je v tomto smere pripravená na intenzívnu spoluprácu s Ministerstvom financií s cieľom vytvoriť čo najkvalitnejší mechanizmus výdavkových stropov. Bolo by vhodné, aby zámer vytvoriť a implementovať záväzné výdavkové stropy potvrdila v ďalšom kroku aj vláda vo forme oficiálneho materiálu s vytýčením záväzných termínov a úloh pre jednotlivé rezorty,“ konštatuje vo svojom stanovisku rada.

Výdavkové stropy, s ktorých zavedením počíta aj už vyše osemročný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, by mohli byť realitou už v budúcom roku. Minister financií Eduard Heger totiž na štvrtkovej tlačovej konferencii uviedol, že predpokladá ich zavedenie už v prvej polovici roka 2021 s tým, že prvýkrát by boli reálne uplatnené v roku 2022. Ako dodal, na každý rok tak bude stanovená absolútna suma výdavkov v eurách, ktorú bude musieť vláda dodržať. Ak bude štát generovať vyššie príjmy, všetky nadpríjmy sa „odložia“ na horšie časy. Súčasťou koncepcie výdavkových stropov má pritom byť aj „odmena“ za štrukturálne reformy. V praxi by to znamenalo, že po zavedení opatrení, ktoré v budúcnosti prinesú lepšie hospodárenie štátu, bude môcť vláda výdavkové limity o pozitívne rozpočtové vplyvy prijatých reforiem navýšiť.

So zavedením výdavkových stropov počíta už spomínaný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý ešte v roku 2011 a účinný od marca 2012. Nasledujúcich viac ako šesť rokov však vláda žiadne aktívne kroky k zavedeniu výdavkových limitov neurobila. Prvý náznak možného naplnenia litery ústavného zákona prišiel až v roku 2018, keď ministerstvo financií pod vedením súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra oznámilo otvorenie odbornej diskusie o výdavkových stropoch. Už vtedy však priznal, že tak skoro zavedené nebudú a bude potrebné ich roky testovať na reálnych dátach.