Štát odpustí bankám platenie bankového odvodu. Tento krok je súčasťou takzvaného „Sulíkovho kilečka“ na zlepšenie podnikateľského prostredia. V rámci neho vláda rozšírila finančné opatrenie na zmiernenie vplyvov koronakrízy o opatrenie v oblasti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, ktoré sa týka úhrady bankového odvodu. Bankové domy tak nebudú musieť uhradiť splátky odvodu do konca roka 2020, teda splátky za tretí a štvrtý štvrťrok. To by malo prispieť k stabilite finančného sektora a zabezpečiť dostatočné zdroje bánk na financovanie obnovy ekonomiky po skončení pandémie COVID-19. Zmeny ešte musí odobriť prezidentka Zuzana Čaputová.

Návrh však kritizovala opozičná strana Smer-SD. Exminister financií Ladislav Kamenický návrhu vyčíta, že dohoda štátu s bankami nerieši výšku bankových poplatkov. Predseda strany Robert Fico tvrdí, že banky na dohode s vládou zarobili, napriek avizovanému zrušeniu bankového odvodu pokračujú vo zvyšovaní poplatkov a zarobia aj na odklade splátok pôžičiek, keďže úroky im naďalej nabiehajú.

Poslanci Peter Žiga a Róbert Puci dokonca predložili pozmeňujúci návrh, aby súčasťou dohody na zrušenie bankového odvodu bolo aj podstatné zníženie poplatkov pre klientov bánk. Podľa nich totiž zavedenie a zvýšenie bankového odvodu bolo dôvodom pre zvýšenie poplatkov pre klientov. Bankový odvod však zanikne, zásadne sa podľa predkladateľov pozmeňujúceho návrhu zvýši ziskovosť a zanikne tak dôvod na vyššie poplatky, ktoré zaťažujú ich klientov. Tento návrh však hlasovaním neprešiel.

Minister hospodárstva Richard Sulík na tlačovej konferencii po hlasovaní skonštatoval, že bankový odvod bolo potrebné zrušiť, keďže sú paralelne ďalšie fondy s výberom príspevkov. Zrušenie odvodu teda považuje za správne. Následne môže štát tlačiť na to, aby poplatky bánk začali klesať, avšak nie prostredníctvom zákona. „Musíme na to ísť chytrejšie,“ skonštatoval Sulík. Podľa neho je potrebné podporovať konkurenciu medzi bankami, nech súťažia, ktorá dá výhodnejšie podmienky. Ďalším krokom je odbúranie bariér na podnikanie, čím sa podľa neho možno uľahčí príchod ďalších bánk.

Líder vznikajúcej strany Hlas – sociálna demokracia Peter Pellegrini s tým nesúhlasí. Vyzval ministra financií Eduarda Hegera, aby obnovil rokovania so Slovenskou bankovou asociáciou a mal by sa snažiť vyrokovať dodatok k memorandu o klauzulu, ktorá bude nútiť banky znížiť poplatky.

Peniaze z bankového odvodu mali podľa Kamenického pôvodne smerovať na prípadnú záchranu bankového sektora. Zástupcovia rezortu financií a bánk sa však dohodli na použití prostriedkov z bankového odvodu inak. V pondelok 22. júna na spoločnej tlačovej konferencii informovali o podpise spoločného memoranda k programu Rozvojový fond Slovenska výmenou za zrušenie bankového odvodu. Z vyzbieraných peňazí z odvodu vezmú miliardu eur a vložia ju do Rozvojového fondu Slovenska. Prostriedky sa budú môcť použiť v rôznych štátnych projektoch. Banky sa zároveň zaviazali, že ročne investujú pol miliardy do úverov pre štátne projekty a ročne navyše investujú jednu miliardu eur pre úvery ľuďom a firmám.

Banky platili od tohto roka na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta. Osobitný odvod platili banky na Slovensku od roku 2012.