Pre Slovensko je v súčasnej koronakríze veľkým šťastím, že je súčasťou Európskej únie a eurozóny. Povedal to v rozhovore pre agentúru SITA ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš. Ukazuje to podľa neho aj súčasná situácia v susednej Ukrajine, kde roky pôsobil vo významných poradenských pozíciách pri miestnej vláde. Ukrajina totiž pre koronakrízu opäť čelila hrozbe bankrotu a len pred pár dňami musela schvaľovať potrebné zákony, ktoré boli podmienkou pre schválenie pôžičiek od Medzinárodného menového fondu (MMF). A to napriek tomu, že epidemiologická situácia, ako aj ekonomické dôsledky, čo sa týka poklesu hospodárstva a nárastu deficitu verejných financií, sa v oboch krajinách podľa Mikloša očakávajú porovnateľné.

„Veľký rozdiel je v tom, že my sme v Európskej únii a eurozóne, kým Ukrajina tam nie je, čo sa prejavuje najmä v tom, že máme viac možností a prostriedkov na zmiernenie dopadov krízy na ľudí, podnikateľov a podniky. Pre Slovensko je veľkým šťastím, že sme súčasťou Európskej únie a eurozóny. Ak by sme neboli, tak situácia by bola veľmi podobná tej na Ukrajine,“ tvrdí exminister financií.

Možnosti Ukrajiny sú totiž podľa neho omnoho obmedzenejšie, ako tie naše. V tomto a budúcich rokoch totiž čelí vysokým splátkam zahraničného dlhu a deficit by sa namiesto plánovaných 2 % mal vyšplhať až na zhruba 10 % HDP. Zároveň od nástupu krízy oslabila ukrajinská hrivna a stúpli úroky, ktoré musí náš východný sused platiť pri emisii nového dlhu. „Navyše investori, ako pri každej kríze, utekajú z rizikových krajín, medzi ktoré Ukrajina stále patrí. Takže bez pomoci od medzinárodných finančných inštitúcií by Ukrajina nebola schopná splácať svoje záväzky a musela by vyhlásiť default podobne, ako to práve v týchto dňoch znovu urobila Argentína,“ dokresľuje situáciu na Ukrajine Mikloš s tým, že hrozbu krachu krajina odvrátila iba pred pár dňami schválením potrebnej legislatívy, na základe ktorej môže dostať ďalšie pôžičky od MMF.

Ak by Slovensko bolo mimo Európskej únie, tak by podľa Mikloša bola navyše určite aj naša ekonomická a životná úroveň v súčasnosti omnoho nižšia a kvôli absencii zdrojov na zmiernenie uzatvorenia ekonomiky by sme mali aj výrazne vyšší nárast chudoby v dôsledku krízy. Ani Slovensko sa rastu nezamestnanosti a chudoby podľa neho nevyhne, ale určite nie v takej miere, ako na Ukrajine. Podľa aktuálnych očakávaní sa totiž do chudoby u našich východných susedov prepadne ďalších 6 až 9 miliónov ľudí a podiel ľudí v chudobe vzrastie zo súčasnej štvrtiny možno až na polovicu.

Ak by sa teda Slovensko o možnosti, ktoré ponúka členstvo v Európskej únii a eurozóne, nemohlo oprieť, prepad ekonomiky by bol podľa Mikloša väčší, pretože by sme nemali dostatok zdrojov na zmiernenie dôsledkov krízy. „Okrem toho by naša situácia bola oproti Ukrajine horšia v tom, že my sme malá krajina, ktorá sa nemôže spoliehať na vnútorný trh a je omnoho viac závislá od vonkajšieho prostredia,“ hovorí. Momentálnou výhodou Slovenska je aj členstvo v samotnej eurozóne, pretože sa vyhneme nestabilite meny a horšiemu prístupu k financovaniu, aj keď aj tu existujú riziká. „Na druhej strane však platí, že s členstvom v eurozóne môžu byť spojené aj riziká a náklady najmä v súvislosti s udržateľnosťou tohto projektu v krízovej a pokrízovej situácii,“ tvrdí Mikloš.

Slovensko by sa podľa neho malo v súčasnej situácii sústrediť najmä na to, aby nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu nebol v tomto roku väčší, ako je nevyhnutné. Zároveň na to, aby sa v budúcom a ďalších rokoch verejné financie konsolidovali a dosiahli sme dlhodobo zdravé a udržateľné verejné financie. V neposlednom rade odporúča začať potrebné štrukturálne reformy, ktoré zabezpečia rast konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Pandemická situácia na Ukrajine sa pritom doteraz vyvíjala horšie ako na Slovensku, v porovnaní s najhoršími krajinami Európy a sveta to však podľa Mikloša nebolo najhoršie. Najviac zasiahnutý je Kyjev, za čo môže zrejme aj vyššia koncentrácia ľudí, pretože je metropolou so zhruba 4 miliónmi obyvateľov. Uzavretie ekonomiky na Ukrajine prišlo podľa Mikloša relatívne rýchlo a ekonomické dopady na pokles ekonomiky a zvyšovanie rozpočtového schodku vníma porovnateľne so Slovenskom.