Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie v súčasnom programovom období 2014 – 2020 ku koncu februára tohto roka vo všetkých jedenástich programoch vrátane Programu rozvoja vidieka spolu 4,822 mld. eur, čo je 31,43 % z celkovej alokácie 15,344 mld. eur. Vyplýva to z údajov na portáli Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Na základe pravidla N+3 je možné využiť európske zdroje do konca roka 2023. Časť z nezakontrahovaných peňazí EÚ v objeme 4,654 mld. eur (30,33 % z alokácie) chce vláda použiť na opatrenia zamerané na zmiernenie sociálno-ekonomických dopadov pandémie koronavírusu na zamestnávateľov, firmy a živnostníkov.

Čerpanie peňazí EÚ ku koncu februára medziročne vzrástlo o 1,331 mld. eur (o 38,15 %) a miera čerpania o 8,86 percentuálneho bodu (p. b.). V porovnaní so záverom januára tohto roka bolo využívanie európskych prostriedkov vyššie takmer o 91 mil. eur (o 1,9 %) a úroveň o 0,6 p. b. Objem 641 platných výziev a vyzvaní pri zdrojoch EÚ v závere februára dosiahol 17,794 mld. eur (116,26 % z alokácie), zakontrahované boli európske prostriedky vo výške 10,690 mld. eur (69,67 % z alokácie). Za riadenie a implementáciu eurofondov zodpovedajú ÚPVII s Centrálnym koordinačným orgánom a príslušné riadiace orgány operačných programov na jednotlivých ministerstvách.

Podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) už požiadala Európsku komisiu (EK) o maximálne zjednodušenie pravidiel a flexibilitu, aby mohli byť všetky dostupné peniaze Európskej únie presunuté na opatrenia proti šíreniu koronavírusu. „Slovensko potrebuje okamžitú pomoc,“ povedala vicepremiérka s tým, že v súčasnosti podľa nej nie je čas na zbytočnú byrokraciu alebo technokratické prekážky. Ministri členských krajín EÚ zodpovední za eurofondovú politiku absolvovali minulý týždeň videokonferenciu, na ktorej riešili balík opatrení na zmiernenie dopadov pandémie. Na sanáciu škôd spôsobených koronavírusom plánuje EK využiť 37 mld. eur.

Expert na eurofondy na stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Ján Rudolf očakáva, že Slovensko bude môcť použiť 2,5 mld. eur priamo na zmiernenie dopadov koronavírusu z nezazmluvnených zdrojov EÚ. Tieto peniaze je podľa neho možné použiť na nákup zdravotníckeho materiálu, ale aj na prefinancovanie prevádzkových nákladov pre malých a stredných podnikateľov alebo na inú podporu udržateľnosti pracovných miest. „Okrem 2,5 mld. eur môžu však ministerstvá použiť eurofondy na zmiernenie dopadov nepriamo, a to využiť zostávajúce eurofondy na splnenie cieľov, ktorými pomôžu podnikateľom v súlade s cieľmi v operačných programoch. To sa týka najviac ministerstiev hospodárstva, práce a vnútra,“ poznamenal Rudolf pre agentúru SITA. „Členské štáty dostanú peniaze aj z Fondu solidarity EÚ, ale to sú už iné peniaze, ktoré podliehajú osobitným predpisom,“ podotkol expert. Predpokladá, že Národná rada SR v rámci opatrení proti šíreniu koronavírusu bude novelizovať aj zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Ku koncu roka 2020 sa sleduje finančný míľnik v zmysle pravidla N+3 v objeme 1,480 mld. eur. „Na základe stavu deklarovaných výdavkov k 29. februáru 2020 je pre jeho splnenie potrebné predložiť Európskej komisii výdavky v minimálnej výške 817,83 mil. eur,“ informovalo Ministerstvo financií SR. Tento míľnik pre rok 2020 splnili tri operačné programy – Ľudské zdroje, Technická pomoc a Program spolupráce INTERACT III. Ministerstvo financií je certifikačným orgánom pre desať programov, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre Program rozvoja vidieka.

Nadpriemerne využívajú peniaze EÚ štyri namiesto dovtedy piatich programov – Technická pomoc 51,71 % (82,26 mil. eur zo 159,07 mil. eur), Program rozvoja vidieka 50,34 % (785,19 mil. eur z 1,560 mld. eur), INTERACT III 43,98 % (17,33 mil. eur z 39,39 mil. eur) a Ľudské zdroje 37,59 % (834,06 mil. eur z 2,219 mld. eur). Program Integrovaná infraštruktúra po spojení s bývalým programom Výskum a inovácie (pre slabé čerpanie v ňom hrozila opäť strata peňazí EÚ) klesol pod priemernú úroveň využívania zdrojov EÚ s podielom 28,40 % (1,747 mld. eur zo 6,150 mld. eur).