Prvé opatrenia na minimalizáciu ekonomických dopadov pandémie považuje Slovenský živnostenský zväz pre živnostníkov za nedostatočné. „Pomôžu síce vykryť ich mzdové náklady (v uzavretých prevádzkach a prevádzkach, kde veľmi poklesli tržby), ale neriešia krízové financovanie prevádzkových nákladov firiem, resp. umožňujú ho len formou úverov,“ povedala pre agentúru SITA generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Miriam Bellušová. Upozornila na to, že ďalšie zadlžovanie živnostníkov predstavuje veľké riziko z hľadiska ich budúceho fungovania a prežitia.

Za slabé miesto avizovaných opatrení považuje preukazovanie miery poklesu tržieb. „Je to zbytočná administratívna komplikácia a nepoznáme predstavu vlády, ako sa tento prepad tržieb má preukazovať,“ tvrdí Bellušová. Ak by úrady práce podľa nej mali overovať výšku tržieb z minulého roka podľa evidencie tržieb, budú potrebovať súčinnosť od finančnej správy. Poukazuje na to, že niektoré SZČO majú nepravidelné tržby, iné podnikajú menej ako rok, preto nemajú porovnávaciu bázu z minulého roka. „Tieto administratívne prekážky budú odrádzať živnostníkov od žiadania o podporu a rozhodnú sa radšej živnosť prerušiť a tak nebudú platiť žiadne odvody,“ uviedla Bellušová. Tejto situácii by sa podľa nej predišlo návrhom na úplný odklad odvodov. „Prerušenie živnosti totiž komplikuje ich iné zmluvné vzťahy – nájomné, pracovné zmluvy, dodávateľsko-odberateľské vzťahy,“ tvrdí.

Opatrenie, ktoré hovorí o príspevkoch pre SZČO a zamestnancov podľa poklesu tržieb firmy, je podľa generálnej sekretárky SŽZ zaujímavejšie z pohľadu udržania pracovného miesta zamestnanca. „Nesúhlasíme však s tým, že do tejto pomoci boli „nasilu“ pričlenení aj živnostníci, pričom majú dostávať príspevky z úradov práce v závislosti od miery poklesu tržieb a od výšky vymeriavacieho základu,“ povedala. Tvrdí, že medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou prevádzkových nákladov, ktoré musí SZČO hradiť, aj keď neprevádzkuje svoju živnosť, nie je žiadna korelácia. „Príspevky v tejto výške sú preto len barličkou na prežitie SZČO, no nepomôžu im udržať v chode prevádzkovú činnosť,“ zdôraznila Bellušová. Chýba jej vyjadrenie k refundácií nájomného, ktoré predstavuje zásadný náklad väčšiny SZČO. „Očakávali sme kompenzáciu príjmov pre SZČO aspoň na úrovni minimálnej mzdy mesačne,“ skonštatovala.

Vláda v nedeľu zverejnila sedem základných opatrení na minimalizáciu ekonomických dopadov pandémie s názvom Prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO. Štát bude preplácať povinne zatvoreným prevádzkam štyri pätiny hrubej mzdy zamestnancov a peniaze pošle aj firmám a živnostníkom, ktorých tržby v čase pandémie výraznejšie klesli. Zároveň poskytne bankové záruky za úvery pre firmy, predĺžil karanténnu OČR do konca karanténnych opatrení a odloží platby odvodov a preddavkov na daň z príjmov pri poklese tržieb. Umožní aj započítanie doteraz neuplatnenej straty. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka ide o hlavnú časť pomoci slovenskému hospodárstvu. V nasledujúcich dňoch by mali prísť ďalšie desiatky menších opatrení, ktoré majú za cieľ zjednodušiť život podnikateľov a zmierniť dopad pandémie na ich podnikanie.