Podnikateľský sektor sa ostro postavil proti vyjadreniam predsedu vlády Igora Matoviča o možnosti tzv. blackoutu. „Vaše vyjadrenia sú ekonomickou katastrofou v priamom prenose,“ odkázal premiérovi predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Vyzýva ho, aby neprezentoval návrhy, ku ktorým neexistujú analýzy, zdravotné odporučenia a ktoré môžu byť v tejto forme považované priam za šírenie poplašnej správy. „Vyzývam Vás, aby ste sa venovali riešeniu kľúčových problémov tejto krajiny, aby ste ako predseda vlády neriešili nepodstatné veci, aby ste neriešili zakladanie fondov, kam sa marketingovo naskladajú tisíce eur, ale aby ste radšej vycestovali a rokovali s krajinami, bankovými inštitúciami a získali financie rádovo v miliardách eur potrebné na financovanie prechodných krízových opatrení. Vyjadrenia, ktorých sme svedkami v priamom prenose, škodia krajne, naštrbujú dôveru investorov v schopnosť krajiny vrátiť požičané peniaze po skončení krízy a môžu viesť k bankrotu celého Slovenska!“ myslí si Soták.

Podľa neho predseda vlády vytrvalo ignoruje a odkladá diskusiu k návrhom na prijatie ekonomických opatrení na pomoc veľkým slovenským priemyselným podnikom a ich zamestnancom. Pripomína pritom, že práve oni tvoria chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky a premiér by preto mal urýchlene iniciovať opatrenia na záchranu ekonomiky, na záchranu veľkých podnikov, aby Slovensko čo najskôr po pominutí zdravotných rizík mohlo naštartovať ekonomiku na plný výkon. „Nemôžeme sa vykašľať na veľké podniky, pýtam sa z čoho chceme potom platiť účty štátu?! A kto spláca väčšinu našich dlhov!? Veľké podniky odvádzajú do štátnej kasy až 43 % všetkých firemných výnosov z dane z príjmov krajiny!“ konštatuje Soták. Klub 500 spolu s ostatnými zamestnávateľmi žiadal premiéra o stretnutie, na čo však údajne nemá čas. „Štyri hodiny času na tlačové besedy denne si však nájde,“ dodáva predseda Klubu 500.

Proti blackoutu vystúpila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Podľa nej by znamenal kolaps podnikateľského sektora. Blackout by mal podľa zamestnávateľov význam len vtedy, ak by sa doň zapojili všetky krajiny európskeho kontinentu, čo je v dnešnej dobe voľného pohybu osôb a globalizácie prakticky nemožné, preto by mohol mať význam iba vo veľmi uzavretých krajinách. „Ani potom by sme však nemali stopercentnú istotu, že sa vírus nevráti opäť. Z čoho budú potom firmy platiť zdravých a práceschopných ľudí? A z čoho bude štát vyplácať nezamestnaných, ak podnikatelia a bežní občania prestanú prispievať do štátnej kasy?“ pýta sa asociácia. Dopĺňa, že firmy sledujú situáciu s plnou vážnosťou a odporúča, aby sa k takémuto kritickému scenáru nepristupovalo laxne. „Myslíme si, že aj takáto problematika by sa mala riešiť na rokovaní hospodárskeho krízového štábu, po ktorom opätovne voláme, a nie riešiť ju s verejnosťou odkazmi cez médiá,“ tvrdia zamestnávatelia.

Podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je blackout cesta do ekonomického pekla, z ktorého sa bude ťažko dostávať. Ako uviedol v tlačovej správe predseda komory Peter Mihók, na zavedenie absolútneho, niekoľkotýždňového a celoplošného vypnutia krajiny s vojenským či polovojenským režimom nie je žiadny pádny dôvod. „Diagramy analytikov z ministerstva zdravotníctva sú čisto matematickou fikciou, ktorá nemá žiadnu oporu v realite. Česká republika a väčšina európskych krajín uvádzajú ako vrchol pandémie apríl, resp. prelom apríla a mája. My ho bez akýchkoľvek dôkazov posúvame na koniec júla,“ poukazuje Mihók.

Premiér Igor Matovič v stredu na tlačovej besede vyhlásil, že stále uvažuje pre koronakrízu nad možným blackoutom na Slovensku. Prísnymi nariadeniami sa podarilo znížiť mobilitu na Slovensku o 70 %. Blackoutom by sa podľa neho mohla znížiť o 90 %. „Všetko, čo by nebolo nevyhnuté, by sme museli vypnúť,“ konštatoval. Dodal, že v prípade blackoutu by sa vyhlásil výnimočný stav. Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík na sociálnej sieti uviedol, že je zásadne proti akýmkoľvek experimentom, ktoré by mohli zlikvidovať celú našu ekonomiku.