Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a inštitút INEKO pripravili opatrenia na posilnenie nezávislosti úradu. Predsedu ÚVO by mala menovať hlava štátu na odporúčanie Národnej rady SR (NR SR) na základe výberu z kandidátov v gestorskom parlamentnom výbore. V súčasnosti menuje šéfa úradu predseda parlamentu po voľbe v pléne na návrh vlády. Informovali o tom v pondelok na stretnutí s médiami zástupcovia oboch inštitúcií s tým, že navrhované zmeny si vyžiadajú zmeny vo verejnom obstarávaní, a to po nasledujúcej verejnej diskusii, schválení vo vláde a v parlamente, ktoré vzídu z najbližších parlamentných volieb.
Predseda ÚVO Miroslav Hlivák informoval, že je jeho ambíciou, aby opatrenia na zvýšenie nezávislosti úradu začali platiť od začiatku roka 2021. Šéf úradu by mal mať právo priamo vymenovať svojich dvoch podpredsedov, v súčasnosti ich menuje vláda na jeho návrh. Navrhované zmeny sa týkajú aj odvolacieho orgánu úradu rady. Šesť z jej deviatich členov, v súčasnosti menovaných vládou, by mali menovať rovnomerne po dvoch vláda, parlament a prezident. Zvyšní traja členovia rady (predseda a dvaja podpredsedovia úradu) sú jej členmi automaticky zo zákona.
„Od nástupu do funkcie robím všetky kroky k tomu, aby sa posilnila nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie z hľadiska jeho činnosti. Som rád, že v spolupráci s INEKO sme predložili komplexný materiál na posilnenie nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie,“ povedal Hlivák s tým, že jeho nástupca by podľa neho mal mať v otázke nezávislosti podstatne jednoduchšiu pozíciu. Nedávne vymenovanie nového podpredsedu úradu Jaroslava Lexu vníma ako posilnenie nezávislej rozhodovacej činnosti odvolacieho orgánu. „Kľúčovým legislatívnym opatrením je v prípade rady náš návrh, aby zápisnice z rady boli verejne dostupné a každý mal právo zistiť, ako jednotliví členovia rady hlasujú. Dnes nemáte zákonné možnosti sa dozvedieť, ako hlasujú napríklad externí členovia rady,“ uviedol Hlivák.
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš považuje za najdôležitejšie, aby sa posilnila kontrola verejnosti pri výbere a vypočutí kandidátov do vedenia ÚVO, najmä predsedu úradu a členov rady. „Pre nás je úplne kľúčové, aby bola hneď na začiatku tohto procesu vypísaná verejná výzva na prihlasovanie kandidátov, aby boli jasne definované kritériá, najmä odbornosti, ktoré musia kandidáti spĺňať, a tiež kritériá transparentnosti, aké dokumenty majú zverejňovať,“ povedal Goliaš. Následne by malo nasledovať verejné vypočutie kandidátov pred odbornou komisiou s účasťou verejnosti. „To, aby proces tohto výberu bol pod kontrolou verejnosti, zvyšuje pravdepodobnosť, že bude vybratý dobrý, odborný aj eticky zdatný kandidát, ktorý dokáže plniť verejný záujem v tejto dôležitej funkcii,“ podotkol riaditeľ INEKO.
Prezident podľa Goliaša bude môcť odmietnuť kandidáta na šéfa ÚVO zo závažných dôvodov, bude sa musieť riadiť nejakými kritériami, no váha hlasovania v parlamente bude stále silná. „V prípade, že bude rozhodnuté v parlamente kvalifikovanou väčšinou 90 poslancov, tak prezident takého kandidáta vymenuje, pretože bude musieť rešpektovať vôľu majority v parlamente. Sľubujeme si od zmeny procedúry to, že sa oslabí pozícia vlády pri výbere predsedu,“ priblížil šéf INEKO. „ÚVO kontroluje obstarávania aj na ministerstvách, vláda reprezentuje tieto ministerstvá, členovia vlády ich riadia, to znamená, že úrad je v priamom konflikte záujmov, pokiaľ vedenie úradu vyberá, alebo do veľkej miery rozhoduje o vedení úradu vláda,“ dodal Goliaš s tým, že je potrebné do tohto procesu zapojiť parlament a prezidenta.
ÚVO bude na základe návrhu opatrení pripravovať novelu zákona o verejnom obstarávaní spolu s INEKO, ktorý sa zúčastní aj na verejnej diskusii s rôznymi subjektmi v tejto oblasti ešte pred medzirezortným pripomienkovaním. Šéf úradu považuje za dôležité, aby vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, podporovala reformu verejného obstarávania. „Konkrétne, aby podporovala profesionalizáciu verejného obstarávania, princíp jedenkrát a dosť v oblasti čerpania eurofondov, aby si osvojila koncept posilnenia nezávislosti ÚVO,“ povedal Hlivák. Úrad sa podľa neho chce zároveň vrátiť k pôvodne pripravenej novele zákona, ktorá vlani v parlamente neprešla pre „škodlivé“ pozmeňujúce poslanecké návrhy, pričom je otvorený ďalším konštruktívnym návrhom. Zámerom novely bolo napríklad obmedziť špekulatívne námietky a odvolania, či prepojenie uchádzačov v rámci jedného verejného obstarávania. „Keďže tém, ktoré chceme legislatívne upraviť, či profesionalizácia, opatrenia z druhej novely, koncept nezávislosti, bude viacero, aby sme zbytočne nezaťažovali legislatívny proces, budeme pristupovať k tomu efektívnejšie,“ poznamenal Hlivák.