Priemerná slovenská domácnosť vynaložila za minulý rok mesačne na bývanie a energie viac ako štvrtinu z celkových mesačných výdavkov. „V prípade bývania ide od roku 2006 do roku 2017 o pokles nákladov, nakoľko ku koncu sledovaného obdobia došlo na komoditných trhoch k poklesu cien. Avšak od roku 2018 vidíme, že rastúce náklady energií ale aj nájmov spôsobujú, že sa vo vynaložených nákladoch dostávame na úroveň spred krízových rokov. Vtedy sme na bývanie dávali až vyše tretinu z celkových mesačných výdavkov domácnosti,“ skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat boli vlani druhou najnákladnejšou položkou potraviny s podielom 17,2 %. Tieto náklady rástli od roku 2006 o viac ako dve percentá. Kým ešte v roku 2018 sme na vzdelávanie dávali zhruba 2 % z mesačných výdavkov, vlani toto číslo pokleslo na 1,7 %. Viac sme šetrili aj na rekreácii a kultúre, ktoré tvorili 8,8 % z celkových nákladov, pričom ide o medziročný pokles o 2 %.

Do cenotvorby potravín vstupuje podľa Buchlákovej množstvo iných faktorov, napríklad sezónnosť pri ovocí či zelenine. V prípade cukru je to zlacňovanie pre zrušenie kvót a nadbytok cukru na trhu. „Zažili sme aj mliečnu krízu, ktorá vystrelila raketovo ceny nahor. Samozrejme, nižšia DPH bude mať za následok zníženie cien, ale nie výrazne. Treba pripomenúť napríklad zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, čo postihlo najmä pekárov. Preto sme zaznamenali pri niektorých druhoch pečiva zdražovanie,“ doplnila Buchláková.

Celkovo Európania z 27 krajín EÚ dávajú najviac výdavkov z rodinných rozpočtov do bývania a nákladov na energie, a to až viac ako 24 % z celkových výdavkov. Druhou najnákladnejšou položkou je s 13 % doprava, potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú 12 % z celkového disponibilného príjmu priemernej európskej domácnosti.