Formálny odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie od 1. februára tohto roku nebude mať žiadny výraznejší vplyv na slovenské hospodárstvo. Všetko podstatné sa podľa analytikov odohrá v nasledujúcom prechodnom období, keď budú obe strany rokovať o novom nastavení hospodárskych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou.

„Od 31. januára 2020 sa nemení na ekonomických vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou nič podstatné. Spojené kráľovstvo síce formálne už nebude členom Európskej únie, začína však 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa budú upravovať vzťahy,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Tatra banky Tibor Lörincz. Minimálne do konca tohto roka by tak v hospodárskych vzťahoch malo podľa neho fungovať všetko po starom. „Preto by aj vplyv na slovenské hospodárstvo mal byť zanedbateľný,“ dodal.

Súčasná dohoda o brexite totiž podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej upravuje hlavne práva občanov únie vo Veľkej Británii a britských občanov v únii, vyrovnanie finančných záväzkov Londýnu voči Európskej únii a prechodné obdobie, počas ktorého by sa mali nastavovať vzájomné budúce vzťahy. „Toto prechodné obdobie by malo trvať do konca tohto roka, je ale možné ho predlžiť. Počas prechodného obdobia bude Británia aj naďalej uplatňovať právo Európskej únie, nebude už však zastúpená v európskych inštitúciách,“ konštatuje Glasová.

V najpravdepodobnejšom scenári sa podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu po skončení prechodného obdobia medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou naďalej nebudú uplatňovať žiadne clá ani kvóty. Colné procedúry a možná rozdielnosť v reguláciách a certifikáciách však podľa neho určité bariéry vo vzájomnom zahraničnom obchode a investíciách vytvoria. „To sťaží situáciu slovenským vývozcom do Británie i naopak, čo môže znamenať pomalší ďalší rast vzájomnej obchodnej výmeny i možný tlak na premietnutie vyšších nákladov do konečných cien,“ tvrdí.

Firmy by podľa Lehutu po niekoľkonásobnom odkladaní brexitu už mohli byť na to pripravené. Závisieť však bude aj od včasnosti výsledkov rokovaní medzi Londýnom a Bruselom o konečnej obchodnej a investičnej dohode. „Ak jej znenie do poslednej chvíle nebude jasné, bude aj v súkromnom sektore prevládať neistota so všetkými negatívami, ktoré sú s ňou spojené,“ dodal analytik.

Hrozbou však stále zostáva aj situácia, že do konca prechodného obdobia sa žiadnu dohodu uzavrieť nepodarí a nastane tzv. tvrdý brexit spojený s negatívnymi ekonomickými dopadmi pre obe strany. Aj keď podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej relatívne horšími pre Spojené kráľovstvo. „Rozdiely ohľadom budúceho vzťahu s Európskou úniou pretrvávajú, no prvý raz za posledné roky má britský premiér k dispozícii komfortnú väčšinu v parlamente na to, aby presadil vládne návrhy. Neistota aspoň ohľadom prvej časti Brexitu sa teda rozplynula, no v druhej fáze budú ešte náročné rokovania, takže trhy si na úplne rozuzlenie situácie musia počkať,“ uviedla.

Spojené kráľovstvo je siedmy najväčší obchodný partner Slovenska podľa objemu exportov. Týka sa to hlavne áut a komponentov, elektroniky, signalizačných a osvetľovacích prístrojov, strojov či ropných plynov a iných uhľovodíkov. Do Spojeného kráľovstva vyvážame približne 5 % celkového vývozu tovarov. Za január až október minulého roka hodnota exportu do Spojeného kráľovstva predstavovala 3,5 miliardy eur. Opačným smerom putuje 1,5 % celkového slovenského dovozu.

Ak by napokon nastal tvrdý brexit, celkový dopad na slovenské hospodárstvo sa dá podľa Muchovej ťažko kvantifikovať. „Časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami Európskej únie, ale celkovo by bol dopad na náš ekonomický rast negatívny. Sekundárne, najmä cez Nemecko, ako aj iné veľké krajiny Európskej únie, by sme totiž taktiež pocítili negatívny dopad brexitu,“ dodala analytička Slovenskej sporiteľne.