Banky by mali v týchto dňoch zaplatiť štvrťročnú splátku zvýšeného bankového odvodu. Najväčšia banka na Slovensku, Slovenská sporiteľňa, už napríklad zaplatila 16,9 mil. eur. Finančné domy naďalej trvajú na svojom kritickom stanovisku. Považujú zákon za protiústavný a chcú sa obrátiť aj na Ústavný súd SR. „Bankový odvod samozrejme uhradíme, ale vyhradzujeme si právo využiť všetky dostupné možnosti, ako túto situáciu riešiť,“ povedal pre agentúru SITA generálny riaditeľ VÚB banky Alexander Resch.

Generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil považuje zvýšenie bankového odvodu za nezodpovedný politický krok. Bankový odvod totiž podľa neho výrazne narúša finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky a zhorší prístup k úverom. Negatíva pocítia podľa Krutila všetci – klienti na dostupnosti financovania, tiež zamestnanci bánk a aj akcionári. „Napriek tomu, že sme zaplatili, Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva,“ skonštatoval Krutil. „Asi ako väčšina bánk, aj my sme zaplatili bankový odvod, avšak podnikáme právne kroky k tomu, aby sme prostriedky získali späť,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

ČSOB zaplatila bankový odvod v určenej výške, ktorá predstavuje v prvej časti splatnej v týchto dňoch 8,2 mil. eur. Je to suma za komerčnú banku spolu so stavebnou sporiteľňou. „Už od predstavenia zámeru upozorňujeme na to, že takáto právna úprava je v rozpore s Ústavou SR a je hazardovaním s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky, na ktorom sa odmietame podieľať,“ skonštatovala pre agentúru SITA hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová. A teda aj táto banka využije všetky dostupné nástroje na to, aby obhájili záujmy spoločnosti.

Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je zdvojnásobenie a predĺženie bankového odvodu zlou správou pre sektor. Vyšší odvod podľa Búlika zásadne zníži ziskovosť bankového sektora a ohrozí finančnú stabilitu bánk. „Pri nižšej ziskovosti a návratnosti kapitálu klesne atraktivita slovenských bánk z pohľadu ich materských skupín, čo sa logicky prejaví v nižších investíciách a rozvoji,“ uviedol pre agentúru SITA Búlik. Vylúčiť nemožno podľa neho ani odchod niektorých bánk z trhu alebo ich zlučovanie, čo zredukuje konkurenciu na trhu.

Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani podľa Krutila okolo 950 mil. eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 mil. eur. „Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až 415 mil. eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu,“ dodáva Krutil.

Banky majú od tohto roka platiť na Slovensku dvojnásobne vyšší bankový odvod, a to 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe. V roku 2019 to bolo 0,2 percenta. Zároveň sa platnosť odvodu rozšírila aj na nasledujúce roky, hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný odvod zrušiť. Banky majú povinnosť zaplatiť odvod v štyroch štvrťročných splátkach vždy k 25. dňu daného kalendárneho štvrťroka. Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Banky okrem toho platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň.

Kritici zákonu vyčítajú, že odvod zasahuje proporčne všetky banky a aj tie, ktoré nedosahujú zisk. Viacerí vyslovili názor, že vyšší bankový odvod zaplatia občania Slovenska, pričom opatrenie zvýši bankové poplatky. Prvou bankou, ktorá oficiálne priznala, že zvýši poplatky okrem iného aj pre bankový odvod, bola Poštová banka.