Slovensku hrozí, že v budúcom roku nenaplní požiadavky Paktu stability a rastu. Konštatuje to Európska komisia v hodnotení rozpočtových plánov krajín eurozóny. Slovensko sa tak zaradilo medzi osem krajín eurozóny, pri ktorých Brusel vníma v budúcom roku riziká nedodržania pravidiel paktu. „Po vykonaní plánov týchto členských štátov by mohla vzniknúť značná odchýlka od postupu úprav smerom k dosiahnutiu ich príslušných strednodobých cieľov,“ konštatuje komisia vo svojej stredajšej správe.

Podľa ministerstva financií je za takýmto hodnotením Európskej komisie pokles ekonomického rastu, externé prostredie ale tiež množstvo „predvolebnej“ legislatívy. Brusel podľa rezortu financií identifikoval riziko odchýlenia pri hodnotení štrukturálneho salda, ako aj pri výdavkovom pravidle, napriek tomu rozpočet akceptoval a dal mu zelenú.

„Je to úplne pochopiteľné a vzhľadom na aktuálnu situáciu sme podobné hodnotenie komisie očakávali. Mojim cieľom je, aby bol rozpočet schválený a nerobili sa v ňom už ďalšie zmeny, ktoré by znamenali zvýšenie deficitu na budúci rok,“ reagoval na hodnotenie komisie minister financií Ladislav Kamenický s tým, že stále máme podľa neho zdravé verejné financie a ak sa neprejaví „predvolebná kreativita“ poslancov Národnej rady SR, dosiahne budúcoročný deficit 0,49 % hrubého domáceho produktu.

Najlepšie hodnotené rozpočty na budúci rok, teda tie v súlade s Paktom stability a rastu, majú pritom v rámci eurozóny podľa komisie Nemecko, Írsko, Grécko, Cyprus, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko a Rakúsko. Pri rozpočtoch Estónska a Lotyšska komisia uviedla, že sú pre budúci rok „vo všeobecnosti“ v súlade s paktom. Rovnaké hodnotenie, ako Slovensko, teda riziko nesúladu s paktom, si vyslúžili tiež rozpočty Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Portugalska, Slovinska a Fínska. Pri rozpočtoch Belgicka, Španielska, Francúzska a Talianska zároveň Brusel predpokladá aj nedodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu.

Celkovo pritom komisia očakáva, že v roku 2020 sa počet členských štátov, ktoré dosiahnu alebo prekročia svoj strednodobý rozpočtový cieľ, zvýši oproti roku 2019 zo šesť na deväť. Brusel predpokladá, že súhrnný štrukturálny deficit eurozóny sa v roku 2020 zvýši o 0,2 % potenciálneho HDP na úroveň 1,1 % HDP. “Toto zvýšenie štrukturálneho salda je spôsobené najmä expanzívnymi fiškálnymi politikami, ktoré sú prognózované v členských štátoch s fiškálnym priestorom, predovšetkým v Holandsku a v menšej miere v Nemecku, a predpokladaným zvýšením štrukturálneho deficitu Talianska,“ konštatuje komisia.

Hodnotenie komisie dáva jednotlivým krajinám informácie o tom, kde sú možné riziká v nedodržaní pravidiel. Avšak ani toto hodnotenie komisie nemusí podľa ministerstva financií dávať skutočný obraz o tom, ako sa napokon plán tej ktorej krajiny naplní, či nenaplní. O návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky budú poslanci Národnej rady SR rokovať už na najbližšej schôdzi, ktorá začne 26. novembra 2019.