Návrh na zdvojnásobenie bankového odvodu na Slovensku a zrušenie jeho časového ohraničenia kritizuje aj Európska centrálna banka (ECB). Nepozdáva sa jej spôsob, ani účel, na ktorý vláda tieto prostriedky vyberá a chýba jej tiež dopadová štúdia, ktorá by potvrdila, aké sú prínosy tohto opatrenia. V konečnom dôsledku by privítala aspoň časové ohraničenie platnosti odvodu, uvádza vo svojom stanovisku.

ECB sa už v minulosti vyjadrovala, že dane pre bankové domy by mali byť uplatňované v snahe spravodlivejšie rozdeliť náklady zlyhania na finančnom trhu medzi daňových poplatníkov a finančný sektor a kumulovať zdroje na riešenie rizík, ktoré takéto zlyhanie spôsobí. Použitie akýchkoľvek dodatočných bankových daní na všeobecné rozpočtové účely pritom považuje za nežiaduce, pretože spôsobujú bankám neprimeranú záťaž, obmedzujú poskytovanie úverov, čím priamo vplývajú na rast reálnej ekonomiky.

Výnosy zo zdaňovania finančných inštitúcií by tak podľa ECB mali byť účelovo viazané, aby sa zabránilo ich použitiu na všeobecné rozpočtové konsolidačné účely. „ECB odporúčala, že je nevyhnutné zaviesť striktnejšie oddelenie mimoriadneho účtu vytvoreného pre výnosy z odvodu a všeobecných rozpočtových zdrojov slovenskej vlády,“ uvádza centrálna banka.

ECB však zároveň pripomína, že banky na Slovensku okrem bankového odvodu musia prispievať aj do rezolučného fondu a fondu ochrany vkladov. Teda ďalších nástrojov určených na riešenie prípadných kríz na finančnom trhu. Pre centrálnu banku tak zostáva otázkou, akú úlohu by v prípade finančnej krízy zdroje z bankového odvodu zohrávali, ako by sa dopĺňali napríklad s rezolučným fondom a či vlastne nejde o duplicitu nástrojov.

Samotný návrh na zdvojnásobenie odvodu a zrušenie časového ohraničenia hodnotí ECB tak, že by mohlo disproporčne zasiahnuť ziskovosť bankového sektora s negatívnymi dôsledkami na vnútornú tvorbu kapitálu a poskytovanie úverov. „Navyše, odstránenie časového ohraničenia na odvod by mohlo mať procyklické dôsledky, keďže banky tak môžu odvodu podliehať aj v období nepriaznivých ekonomických podmienok,“ dodáva banka.

Slovenskej vláde preto odporúča, aby bol takýto legislatívny návrh vzhľadom na jeho možné dôsledky sprevádzaný robustnou dopadovou štúdiou s detailným zameraním na čisté prínosy navrhovaných zmien. Návrh zákona by však mal podľa ECB určite obsahovať aspoň časové ohraničenie tohto opatrenia, aby sa zmiernili nejednoznačnosti vyplývajúce z celkových dopadov odvodu v budúcnosti.

Návrh na zvýšenie bankového odvodu pritom od budúceho roku počíta s jeho zvýšením z 0,2 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe na 0,4 percenta s platnosťou aj na nasledujúce roky. Schválením tohto návrhu banky v budúcom roku odvedú do štátnych finančných aktív o 144 mil. eur viac. Štát by mal pritom tento odvod od bánk inkasovať aj po roku 2020, hoci od roku 2021 sa mal osobitný bankový odvod zrušiť.

Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 percenta a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 percenta zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu. Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania.

Tzv. bankový odvod zaviedol štát na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Cieľom opatrenia malo byť nahromadenie prostriedkov vo výške jednej miliardy eur.