Banky budú v budúcom roku platiť na Slovensku vyšší bankový odvod. Kým v súčasnosti ide o 0,2 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe, v budúcom roku sa odvod zdvojnásobí na 0,4 percenta s platnosťou aj na nasledujúce roky. Hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný bankový odvod zrušiť, štát bude tento odvod od bánk inkasovať aj naďalej. V budúcom roku banky odvedú do štátnych finančných aktív o zhruba 144 mil. eur viac. Vyplýva to z návrhu novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý schválil parlament. O novele zákona rokoval v zrýchlenom konaní. Schválenú zmenu ešte musí podpísať prezidentka SR Zuzana Čaputová.
K návrhu sa v rámci rozpravy kriticky vyjadrili viacerí opoziční poslanci. Problémom podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča je, že odvod zasahuje proporčne všetky banky a aj tie, ktoré nedosahujú zisk. Banky odvod podľa neho zasiahne aj v rokoch, keď nebudú dosahovať zisk. Viskupič zároveň skonštatoval, že vyšší bankový odvod zaplatia občania Slovenska, pričom opatrenie zvýši bankové poplatky. Môže sa zároveň podľa neho stať, že niektoré banky opustia trh. Poslanec Ondrej Dostál za SaS skonštatoval, že viaceré vládne programy, ktoré začínajú ako dočasné, končia ako trvalé. „Bankový odvod by mal byť zrušený,“ povedal Dostál.
Zvýšený bankový odvod podľa Národnej banky Slovenska výrazne zníži zisk bankového sektora a nižší zisk znamená zhoršenú schopnosť bánk pripraviť sa na krízové obdobie. Ohrozuje podľa centrálnej banky finančnú stabilitu a následne aj reálnu ekonomiku. Dlhodobo vysoká úroveň bankového odvodu môže podľa národnej banky spôsobiť pokles úverovania. Samotné banky pred časom avizovali, že v prípade, ak prejde navýšenie a predĺženie bankového odvodu, tak sa obrátia na Ústavný súd. Považujú návrh za protiústavný.
Bankový sektor odmieta platiť bankový odvod podľa nových pravidiel a využije všetky možnosti ako napadnúť právnu normu pred Ústavným súdom SR. „Takto nastavený bankový odvod je hazardovaním s finančnou stabilitou slovenskej ekonomiky. Práve stabilita a ziskovosť bankového sektora ako takého je kľúčová pre zdravé fungovanie celej národnej ekonomiky, najmä v dôsledku poskytovania dostatočného objemu úverovania pre obchodné spoločnosti, štát ako aj jeho obyvateľov,“ zareagovala Slovenská banková asociácia (SBA). Aj Európska centrálna banka vo svojom stanovisku z 26. novembra uviedla, že zvýšenie bankového odvodu by mohlo neprimerane ovplyvniť ziskovosť bankového sektora s negatívnymi dôsledkami na tvorbu kapitálu. „Rentabilita vlastného kapitálu bankového sektora na Slovensku je už teraz najnižšia v rámci V4 a v septembri klesla na 8 %, pričom Európska centrálna banka s cieľom zachovania stability sektora odôvodnene požaduje úroveň 10 %,“ upozornila SBA.
Zdvojnásobenie odvodu a zrušenie časového ohraničenia hodnotí aj Európska centrálna banka kriticky. Podľa nej to môže disproporčne zasiahnuť ziskovosť bankového sektora. Avšak minister financií Ladislav Kamenický skonštatoval, že tento rok sa očakáva zisk bankového sektora v sume okolo 700 mil. eur a ziskovosť je natoľko vysoká, že sa nemajú banky na čo sťažovať. „Ziskovosť bánk na Slovensku je na úrovni asi dvojnásobne toho, čo je priemer v EÚ a ja som osobne presvedčený, že ani takýto odvod nemôže narušiť stabilitu finančného systému,“ povedal Kamenický.
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu.
Podľa Národnej banky Slovenska je dôležité, aby sa bankový sektor oslobodil od bankového odvodu. Doteraz bola daná jasná schéma, za akých podmienok budú banky odvod platiť a dokedy. Pre stabilitu nie je podľa centrálnej banky dobré, že sa počíta s dlhodobým odvodom, resp. jeho predĺžením na neurčito. Odvod bankám podľa odhadov ukrojí zhruba tretinu zo zisku. A ak pokles bánk bude pokračovať, tak v budúcom roku to môže byť ešte väčší podiel. Banky totiž musia platiť odvod aj v prípade, že budú v strate, keďže sa počíta z pasív.
Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania. Bankový odvod zaviedol štát na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Finančné prostriedky sú vedené na osobitnom účte štátnych finančných aktív. Cieľom opatrenia malo byť nahromadenie prostriedkov vo výške jednej miliardy eur, čo sa už stalo. Okrem toho banky prispievajú aj do jednotného európskeho rezolučného fondu.