Slovensko sa v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnilo na 42. mieste. V porovnaní s predchádzajúcim rokom kleslo v rebríčku o jednu priečku. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2019, ktorú v stredu zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Koordinátorom prieskumu na Slovensku bola Podnikateľská aliancia Slovenska. Prvé miesto obsadil Singapur, ktorý si svoje postavenie vymenil s minuloročným víťazom Spojenými štátmi americkými. Na treťom miesto sa umiestnil Hong Kong. V top 10 prevažujú európske krajiny. Z nich sa najlepšie darilo Holandsku na 4. mieste, nasleduje Švajčiarsko (5.), Nemecko (7.), Švédsko (8.), Spojené kráľovstvo (9.) a Dánsko (10.). Z krajín V4 sa najvyššie umiestnila Česká republika (32.). Poľsko si udržalo minuloročnú 37. pozíciu a Maďarsko sa medziročne posunulo o priečku vyššie na 47. miesto. V roku 2019 sa v rebríčku hodnotilo 141 krajín.

„Slovensko v hodnotených parametroch zaznamenalo len nepatrné zmeny. Index konkurencieschopnosti našej krajiny dosiahol hodnotu 66,8 bodu zo 100 a medziročne sa znížil o 0,1 bodu. Nepatrne sme sa zlepšili v hodnotení kvality infraštruktúry, používaní informačných technológií, úrovne pracovných zručností a efektívnosti pracovného trhu. Naopak horšie výsledky Slovensko zaznamenalo v hodnotení zdravia obyvateľstva, konkurenčného prostredia, podnikateľskej klímy a schopnosti krajiny inovovať,“ uviedol výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.

Pozitívne je hodnotená makroekonomická stabilita, no o túto výhodu môže Slovensko v dôsledku aktuálnej situácie vo verejných financiách v nasledujúcom hodnotení prísť. Zlepšeniu pozície Slovenska v rebríčku bránia chronické problémy podnikateľského prostredia. Najnižšie skóre z dvanástich hodnotených pilierov vykazuje Slovensko v inovačnej kapacite (46 bodov zo 100), kde oproti iným krajinám zaostáva najmä v miere diverzity pracovnej sily, spolupráci medzi subjektmi, ktoré sa venujú výskumu, budovaní podnikateľských klastrov a vyspelosti nákupného správania, kde spotrebitelia naďalej preferujú skôr nižšiu cenu pred kvalitatívnymi vlastnosťami produktov a služieb.

V porovnaní s inými krajinami Slovensko najviac zaostáva v efektívnosti trhu tovarov (89. miesto), kde podnikateľom prekáža najmä komplikovaný daňový a colný systém, osobitné daňové režimy a dotácie, ktoré poškodzujú konkurenčné prostredie. Druhým parametrom, kde sa Slovensku oproti iným krajinám nedarí, je pracovný trh (64.) s nedostatočnou flexibilitou pracovnoprávnych vzťahov, nízkou mobilitou pracovníkov a vysokými bariérami pri zamestnávaní cudzincov. Tretím najviac zaostávajúcim pilierom je kvalita verejných inštitúcií (61.), kde konkurencieschopnosti najviac škodí vysoké regulačné zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, nedostatočná nezávislosť súdnictva a polície, ale tiež nejasná dlhodobá hospodárska vízia vlády.

Svetové ekonomické fórum hodnotilo konkurencieschopnosť krajín na základe verejných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Nová metodológia hodnotí 12 pilierov konkurencieschopnosti, a to inštitúcie, infraštruktúru, využívanie informačných technológií, makroekonomické prostredie, zdravie, pracovné zručnosti, efektívnosť trhu tovarov, trh práce, finančný systém, veľkosť trhu, dynamika podnikania a inovačná kapacita. Každý indikátor je meraný na škále od 0 do 100 a vypovedá, ako ďaleko je krajina od ideálneho stavu, respektíve maximálnej hranice konkurencieschopnosti. Svetový prieskum medzi manažérmi prebiehal od marca do júna 2019.