Súčasný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) má už 43 rokov. Napriek tomu, že ho v minulosti mnohokrát upravili, doplnili, zostáva zastaraný a už nevyhovuje potrebám súčasnosti. Od zmien v roku 1990 vo vtedajšom Československu stavebný zákon novelizovali 40-krát a dvakrát sa ho týkali nálezy Ústavného súdu SR. Vyplýva to zo sprievodných informácií k návrhu nového zákona o výstavbe (stavebný zákon) z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR (MDV). Ten by mal po schválení vo vláde a v parlamente nadobudnúť účinnosť 1. januára 2022.
„Všetky čiastkové novely, najmä však rozsiahle novely v rokoch 1997, 2000 a 2005, sledovali cieľ priblížiť stavebný zákon novým ústavným pomerom založeným na trhovom hospodárstve, na rovnosti druhov vlastníctva, na právach osôb a na dekoncentrácii a decentralizácii verejnej správy v oblasti výstavby, ako aj zladiť s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní verejnej správy a požiadavkám ochrany životného prostredia,“ informoval rezort dopravy a výstavby v dôvodovej správe.
Napriek mnohým čiastkovým pozitívnym zmenám textu však stavebný zákon podľa ministerstva zostal svojou zastaranou legislatívnou konštrukciou, usporiadaním právnych vzťahov, terminológiou a formami verejnej správy stále v pôvodnom rámci. To vyvolalo potrebu nového zákona, a tak od roku 1994 bolo niekoľko pokusov pripraviť nový stavebný zákon. „Tieto pokusy stroskotali na nevyjasnenosti koncepcie stavebného práva, na rýchlo sa meniacich spoločenských pomeroch, na rôznorodosti záujmov štátu, obci, investorov a stavebných firiem a na opakovaných zmenách organizácie verejnej správy od ministerskej úrovne po úroveň miestnych orgánov,“ uviedol rezort. V nedávnej minulosti boli nádejné pokusy prijať nový stavebný zákon v rokoch 2009 a 2015, ale vláda v oboch prípadoch stiahla návrh z Národnej rady SR.
Terajší stavebný zákon prijalo Federálne zhromaždenie ČSSR 27. apríla 1976, účinnosť nadobudol 1. októbra toho istého roku. Nahradil dovtedy tri samostatné zákony o územnom plánovaní a o stavebnom poriadku z roku 1958 a o dokumentácii stavieb z roku 1959. Stavebný zákon vtedy zavŕšil tzv. normalizáciu spoločnosti v oblasti regulácie územného plánovania a výstavby. Formálne znamenal kodifikáciu podstatnej časti stavebného práva a obsahovo znamenal dokončenie centralizácie štátnej regulácie výstavby začatej po komunistickom prevrate vo februári 1948. „Stavebný zákon z roku 1976 vytvoril centrálne plánovaný systém štátneho riadenia výstavby z úrovne federácie, ktorého jadrom riadenia bolo Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj. Výkonnými zložkami tohto riadiaceho systému boli republikové ministerstvá výstavby a stavebníctva a sústava všetkých stupňov národných výborov,“ priblížilo ministerstvo.