Ministerstvo financií znižuje odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. Svoju pôvodnú prognózu tohtoročného rastu hospodárstva zo septembra totiž v tej aktuálnej februárovej zrevidovalo nadol o 0,5 percentuálneho bodu na 4 %. Rezort financií zároveň znížil výhľad rastu na nasledujúce obdobie o 0,2 percentuálneho bodu na 3,7 % v roku 2020 a o 0,1 percentuálneho bodu na 3,2 % v roku 2021. Na konci prognózovaného obdobia v roku 2022 ministerstvo predpovedá hospodársky rast na úrovni 2,5 %.

Podľa aktuálnych odhadov tak má už zrejme slovenská ekonomika svoj cyklický vrchol za sebou. Odhad minuloročného rastu totiž rezort financií naopak navýšil o 0,2 percentuálneho bodu na 4,3 %. V ďalších rokoch by už dynamika slovenského hospodárstva mala postupne spomaľovať. V roku 2019 sa totiž nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu odzrkadlí aj na exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky, ktorú však čiastočnej podporí pokračujúci nábeh výroby v bratislavskom Volkswagene a vo fabrike Jaguar Land Rover. Tohtoročný rast tak podporí najmä spotreba domácností, ktorá si vďaka rastu miezd podľa ministerstva udrží dynamiku porovnateľnú s predchádzajúcimi rokmi.

V budúcom roku sa bude podľa analytikov ministerstva financií ekonomika opierať tradične o spotrebu a export, ktorý bude ešte stále benefitovať z novej výroby v automobilke Jaguar Land Rover. Počnúc rokom 2021 sa má hospodárstvo začať približovať svojmu dlhodobému potenciálu a zvoľní.

Na trhu práce by mal pokračovať rast zamestnanosti, aj keď by sa podobne ako dynamika hospodárstva mal zmierňovať. V tomto roku prognózuje rezort financií rast zamestnanosti o 1,1 %, ktorý by sa mal postupne spomaľovať až k 0,5 % v roku 2022. Miera nezamestnanosti by sa tak mala postupne znižovať z tohtoročných 6 % až na 5,3 % v roku 2022. Ministerstvo však očakáva rýchlejší rast miezd. Oproti septembrovej prognóze navýšilo odhad rastu nominálnych miezd na tento rok o 0,4 % na 6,7 % a reálnych miezd o 0,3 % na 6 %.

Inflácia by sa mala v nasledujúcich rokoch držať nad dvoma percentami. V tomto roku by ešte ceny mali stúpnuť o 2,6 % a v nasledujúcich rokoch až do roku 2022 ministerstvo financií predpovedá zhodný rast spotrebiteľských cien o 2,4 %.

Hoci napriek znižovaniu výhľadu ekonomického rastu zostávajú zatiaľ prognózy vývoja slovenskej ekonomiky naďalej solídne, ministerstvo financií podobne ako centrálna banka upozorňuje na zosilňovanie negatívnych rizík. Analytici rezortu financií hovoria najmä o možnom prepade ekonomiky eurozóny, rastúcom protekcionizme a hrozbe tvrdého brexitu. „Odhadujeme, že brexit bez dohody by mohol znížiť HDP Slovenska o 0,7 až 1,4 % HDP v dlhom horizonte. Vplyv bude však najvýraznejšie v prvých dvoch rokoch,“ konštatuje v prognóze ministerstvo.