Zadlženie slovenských domácností rastie najprudším tempom v celej EÚ a je druhé najvyššie medzi krajinami strednej a východnej Európy. Konštatoval to vo svojej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. Sčasti je zadlženie podľa inštitútu vysvetlené silnými demografickými a makroekonomickými fundamentmi, ako je najmä nárast populácie tridsiatnikov a dynamika príjmov prevyšujúca rast HDP. Časť nárastu však zostáva nevysvetlená a v prípade pokračovania tohto trendu sa môžu začať kumulovať riziká, ktoré sa už Národná banka Slovenska snaží svojou reguláciou zmierniť.

Z pohľadu verejných politík by k zmierneniu potenciálnych nerovnováh pomohol aj rozvinutejší trh s dotovaným nájomným bývaním. Skrátenie procesov pri stavebnom konaní by tiež podľa inštitútu pomohlo tlmiť cenové šoky vznikajúce pri oneskorenej reakcii novej výstavby na dopyt po bytoch.

V roku 2016 dosiahli celkové záväzky domácností 40 % HDP. To je po Estónsku druhý najvyšší pomer v rámci krajín strednej a východnej Európy, no až 19. v rámci EÚ. Pred desiatimi rokmi bol tento pomer polovičný a najnižší v celej EÚ. Viaceré domáce i zahraničné inštitúcie preto začínajú zadlženosť slovenských domácností označovať za potenciálne riziko, ak sa uvedený trend nespomalí. Hoci medzinárodné porovnanie ukazuje, že posun v rebríčku je spôsobený najmä prasknutím predkrízovej bubliny v niektorých krajinách regiónu a nárast dlhu je ťahaný úvermi na bývanie s relatívne nízkym rizikom nesplácania, dôvody na obavy môžu byť podľa inštitútu oprávnené. Očakávaný nárast nesplácaných úverov v krízach oveľa viac zasiahne ekonomiky s vysokou úrovňou zadlženia a môže tak prehĺbiť jej negatívne dosahy.

Prudký rast je podľa inštitútu sčasti hnaný mladou generáciou riešiacou vlastné bývanie a sčasti pozitívnym makroekonomickým vývojom, najmä rozdielom medzi dynamikou príjmov zamestnancov a rastom HDP. Podľa odhadov IFP zadlženie domácností v posledných rokoch mierne predbieha dynamiku týchto relevantných faktorov a na úverovom trhu sa v prípade pokračovania tohto trendu môže začať kumulovať nerovnováha.

Slovensko má v celej EÚ najvyšší podiel mladých ľudí vo veku, kedy už riešia svoje vlastné bývanie. Taktiež patrí medzi krajiny, kde najviac mladých ľudí býva so svojimi rodičmi, čo vedie podľa inštitútu k preplneným domácnostiam, kde na jednu osobu pripadá iba 1,1 miestnosti. Hoci podiel tridsiatnikov v posledných rokoch už klesá, na silný dopyt po nehnuteľnostiach pravdepodobne ešte stále tlačí veková skupina štyridsiatnikov. To však vysvetľuje nerovnovážny rast zadlženia iba sčasti a zvýšená obozretnosť tvorcov politík je podľa inštitútu namieste. Pred krízou patrili ku krajinám s najvyšším podielom mladých ľudí vo veku 25-39 rokov práve Španielsko a Írsko, ktoré zažili najväčšiu bublinu na trhu nehnuteľností.

Previs kompenzácií nad HDP je najdôležitejším ekonomickým faktorom ovplyvňujúcim dynamiku zadlženia domácností. V porovnaní s mierou nezamestnanosti lepšie kopíruje kúpyschopnosť obyvateľstva. Domácnosti sa rozhodujú na základe očakávaní o svojich príjmoch, ktoré môžu rásť rýchlejšie ako HDP. V dôsledku toho môže podľa inštitútu aj rovnovážny dlh domácností predbiehať dynamiku HDP. Tento previs súvisí so štruktúrou pokrízového vývoja ekonomiky ukotvenom na dynamickejšom poklese nezamestnanosti. V predkrízovom období bol vývoj ekonomiky založený skôr na raste produktivity, čo tlmilo indikátor zadlženia domácností.

Zatiaľ sa nerovnovážny rast zadlženia domácností podľa inštitútu zrkadlí v cenách nehnuteľností iba mierne, a to najmä vďaka opatreniam NBS, ale aj stagnujúcim cenám rodinných domov. Rast cien nehnuteľností vrcholil v prvom štvrťroku 2017 na 7,6 percentách, a to najmä pre oneskorenú reakciu ponuky bytov. Od začiatku uplynulého roka dynamika cien spomaľuje ako reakcia na vyrovnanie ponuky a dopytu, sčasti pravdepodobne aj vo väzbe na opatrenia NBS limitujúce dopyt po úveroch. Situácii pomáha podľa inštitútu aj fakt, že nie sme svedkami silného špekulatívneho investičného dopytu po bytoch, ako tomu bolo pred krízou.

Zvýšená obozretnosť Národnej banky Slovenska ako regulátora je podľa inštitútu na mieste. A to nielen kvôli nerovnovážnemu nárastu zadlženia domácností, ale aj kvôli rizikám v bankovom sektore. Podiel zlyhaných úverov domácnostiam sa len v minulom roku prvýkrát od krízy dostal pod 4 %. V európskom porovnaní ide naďalej o stredne vysokú hodnotu. Slovensko teda síce nepatrí k problémovým krajinám eurozóny, ale ani ku krajinám európskeho jadra s najvyšším ratingom a nízkym podielom nesplácaných úverov. Navyše, problémom nie je podľa inštitútu súčasná hodnota nesplácaných úverov, ale úroveň kam môže podiel zlyhaných úverov v prípade krízy vyskočiť. Preto je dôležité sledovať najmä kvalitu poskytovaného úverového portfólia.

Nevyhnutný je podľa inštitútu predovšetkým prísnejší pohľad regulátora na spotrebiteľské úvery. Napriek priaznivému makroekonomickému vývoju stúpol v roku 2016 podiel zlyhaných úverov. Prišlo k výraznej štrukturálnej zmene súvisiacej s uvoľnením úverových štandardov, a to buď z dôvodu nižších úrokových marží, ktoré sa banky snažili kompenzovať nárastom objemu poskytnutých úverov, alebo ako následku ukončenia činnosti rôznych nebankových spoločností na jeseň 2015 pod tlakom regulácie NBS a rezortu financií. Tie sa dlhodobo zameriavali na nízkobonitných klientov. Banky mohli prebrať časť z tohto segmentu klientov, čo sa výrazne prejavilo na podiele nesplácaných úverov, hoci išlo pravdepodobne o zanedbateľný objem s minimálnym vplyvom na celkovú dynamiku spotrebných úverov.