Poslanci schválili rozsiahlu novelu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Väčšinou preberá eurosmernice, ktoré sa zameriavajú na prípadné problémy finančného trhu. Materiál však mení aj ďalšie zákony, ktorými sa upravujú napríklad predschválené úvery alebo minimálne poistné sumy v povinnom zmluvnom poistení. Podmienky príjmu v rámci získania základného bankového produktu by sa mali takisto upraviť. Materiál sa venuje aj aplikácii smernice PSD2, ako aj dohľadu nad subjektmi.

Úprava obmedzuje možnosť ponuky predschválených úverov. Predschválený úver môže licencovaný subjekt ponúkať iba svojim dlhodobým klientom, u ktorých si vie preukázateľne preveriť ich príjem. Vo všetkých ostatných prípadoch sa nebude môcť uplatniť výnimka z povinnosti overovania príjmu v Sociálnej poisťovni. Analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik túto úpravu považuje ako správny krok, vzhľadom na neúmerne rýchle zadlžovanie Slovákov v posledných rokoch. „Táto zmena by mohla aspoň sčasti utlmiť boom spotrebiteľských úverov, ktorý neúmerne ohrozuje finančnú stabilitu mnohých domácností,“ konštatuje Búlik.

Zmeny by mali nastať aj v rámci financovania pri motorových vozidlách. Spotrebiteľ by sa podľa návrhu mal na konci splácania úveru sám rozhodnúť, ako s nadobudnutým automobilom naloží, napríklad zaplatením poslednej splátky alebo vrátením lízingovej spoločnosti. Taktiež by sa malo upustiť od zápisu do úverového registra v prípade úverov, ktoré si berú spoločenstvá vlastníkov bytov v mene a na účet vlastníkov bytov. Takýto krok totiž v minulosti mohol podľa Búlika skomplikovať prístup spoločenstiev k úverovým zdrojom na rekonštrukciu bytového fondu.

V rámci povinného zmluvného poistenia (PZP) sa navrhuje mierne zvýšiť minimálne poistné sumy. Podľa Búlika ide o prirodzenú zmenu, ktorá kopíruje nárast nákladov pri škodách na majetku a živote. „Neočakávam, že by toto navýšenie spôsobilo dodatočné zdraženie povinného zmluvného poistenia. Faktom však je, že povinné zmluvné poistenie cenovo postupne rastie a bude pokračovať v zdražovaním aj v ďalších rokoch. Cenová úroveň PZP na Slovensku totiž v minulosti klesla pod prijateľnú úroveň, čo jednoznačne konštatuje aj Národná banka a vyzvala poisťovne, aby v záujme ekonomickej udržateľnosti segmentu postupne zvyšovali cenu poistenia,“ povedal Búlik.

Podmienky príjmu v rámci získania základného bankového produktu by sa mali takisto upraviť. V súčasnosti majú na tento produkt nárok ľudia, ktorých mesačný príjem je nižší než 400 eur. Zároveň zatiaľ platí, že súčet kreditných transakcií pripísaných na účet za kalendárny rok nesmie presiahnuť 5 600 eur. Avšak po novom by sa mali podmienky zohľadniť podľa meniacej sa minimálnej mzdy, ktorá od začiatku budúceho roka stúpne na 520 eur mesačne. Čiže po novom tak nárok na základný bankový produkt budú mať ľudia, ktorých príjem nepresiahne 1,1-násobok minimálnej mzdy a ročný príjem nebude vyšší ako 15-násobok minimálnej mzdy.

Základný bankový produkt je podľa Búlika ten druh regulácie, ktorý sa v praxi ukázal ako prebytočný. Konkurenčný trh totiž podľa neho sám od seba dokázal vygenerovať bankové účty s ešte výhodnejšími poplatkami ako má základný produkt alebo dokonca bez poplatkov. „Táto situácia sa núteným zavedením základného bankového produktu nijako nezmenila. Naviazanie prístupu k základnému bankovému produktu na meniacu sa minimálnu mzdu je formálne lepšou voľbou ako definovanie fixnej sumy, ktorú by parlament musel často upravovať novelizáciou,“ povedal Búlik.

Úprava taktiež povoľuje pre obchodníkov s cennými papiermi vykonávanie činnosti poskytovateľa platobných služieb. Podľa Búlika je vždy dobrou správou, ak legislatíva reaguje na technologický vývoj na trhu. „To je príklad aplikácie smernice PSD2, ktorá ukladá bankám povinnosť spolupracovať s alternatívnymi poskytovateľmi bankových produktov, a tým zvyšuje konkurenciu s pozitívnym dopadom na konečných spotrebiteľov. Podobne pozitívnym krokom je rozšírenie oprávnenia obchodníkov s cennými papiermi poskytovať platobné služby, čo priniesol technologický rozvoj,“ povedal Búlik.

V zákone o dohľade sa dopĺňa výpočet druhov dohliadaných subjektov finančného trhu o poskytovateľov platobných služieb v obmedzenom rozsahu a aj o poskytovateľov služieb informovania o platobnom účte. Poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte môže na základe registrácie poskytovať len službu informovania o účte, pričom sa tým nevylučuje poskytovanie takejto služby poskytovateľom platobných služieb, ktorý na túto službu má povolenie. „Z hľadiska bezpečnosti finančného trhu je dobrým krokom každé rozšírenie dohľadu nad subjektmi, ktoré na Slovensku pôsobia,“ skonštatoval Búlik.

Búlik pozitívne vníma úpravy, ktoré sa snažia regulovať nové formáty investičných fondov, keďže táto oblasť sa neustále vyvíja. „Kľúčová je v tomto prípade celoeurópska regulácia, o ktorú sa snažia smernice Rady EÚ. Vo všeobecnosti je však prakticky nemožné regulovať finančné transakcie, ktoré prebiehajú online vo virtuálnom priestore. O to dôležitejšie je, aby sa štát a asociácie správcov podielových a investičných fondov snažili vzdelávať ľudí a varovať ich pred rizikami neštandardných investícií,“ dodal Búlik.