Deficit verejných financií eurozóny podľa sezónne upravených údajov v druhom kvartáli bol vo výške 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čiže klesol v porovnaní s úrovňou 0,2 % v prvom štvrťroku a dostal sa najnižšie od roku 2002, odkedy sú k dispozícii porovnateľné údaje. V rámci celej Európskej únie deficit verejných financií v druhom štvrťroku medzikvartálne klesol na 0,3 % HDP z úrovne 0,5 % HDP a tiež sa dostal najnižšie od roku 2002. Na Slovensku sa deficit verejných financií v druhom štvrťroku medzikvartálne nezmenil a zostal na úrovni 0,9 percenta HDP. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Verejný dlh eurozóny v závere druhého štvrťroka bol na úrovni 86,3 % HDP, čo bol pokles oproti záveru prvého štvrťroka, kedy bol 86,9 % HDP, aj v porovnaní s tretím kvartálom 2017, kedy predstavoval 89,2 %. V rámci celej EÚ sa verejný dlh medzikvartálne znížil z 81,5 % na 81 % HDP a klesol aj medziročne, keďže v druhom štvrťroku 2017 dosiahol 83,4 % HDP. Slovenský verejný dlh bol v závere druhého štvrťroka 2018 vo výške 51,8 % HDP, čiže stúpol z 50,8 % HDP v prvom štvrťroku aj v porovnaní s druhým kvartálom 2017, kedy bol na úrovni 51,7 % HDP.
Najvyšší verejný dlh v závere tretieho štvrťroka v pomere k HDP mali Grécko (179,7 %), Taliansko (133,1 %) a Portugalsko (124,9 %). Najnižší verejný dlh v pomere k HDP evidovali Estónsko (8,3 %), Luxembursko (22 %) a Bulharsko (23,8 %). Verejný dlh šiestich členských krajín EÚ závere druhého štvrťroka oproti záveru druhého kvartálu stúpol, verejný dlh 21 krajín únie medzikvartálne klesol a verejný dlh Švédska medzikvartálne nezmenil.
Najviac verejný dlh medzikvartálne v pomere k HDP stúpol na Cypre, a to o 10,6 percentuálneho bodu (p.b.), v Lotyšsku (1,4 p.b.), vo Veľkej Británii (1,1 p.b.) a na Slovensku (1 p.b.). Najvýraznejšie verejný dlh medzikvartálne klesol v Slovinsku (2,8 p.b.), v Nemecku (1,2 p.b.), v Holandsku (1,1 p.b.) a v Litve (1 p.b.).
Medziročne sa v druhom kvartáli verejný dlh zvýšil v troch štátoch EÚ, v 25 krajinách sa znížil. Medziročný rast verejného dlhu v pomere k HDP evidovali Grécko (3,5 p.b.), Veľká Británia (0,3 p.b.) a Slovensko (0,1 p.b.). Najviac sa verejný dlh medziročne znížil v Slovinsku (7,4 p.b.), v Litve (6,5 p.b.), v Írsku (6,4 p.b.), v Portugalsku (5,0 p.b.) a na Malte (5,5 p.b.).