Na spoločnom stanovisku k návrhu európskej smernice o nekalých obchodných praktikách sa v stredu dohodli ministri poľnohospodárstva V4+4 na rokovaní v Oponiciach v okrese Topoľčany. Stanovisko ôsmich krajín Európskej únie – Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovinska, Chorvátska, Rumunska a Bulharska – bude ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná tlmočiť eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Philovi Hoganovi.

„Deklarácia hovorí o tom, že európska smernica rozdeľovala nekalé obchodné praktiky do dvoch pozícií. Jedny boli právne dôležité, čiže štyri a ďalšie štyri boli v šedej zóne a neboli právne záväzné ani pre jednu stranu. Pre nás, ministrov, je toto kľúčová otázka, aby všetky nekalé obchodné praktiky definované v smernici mali rovnakú právnu silu a boli záväzné pre všetkých aktérov v dodávateľsko-potravinárskom reťazci,“ skonštatovala Matečná na tlačovej konferencii.

Šéfka slovenského agrorezortu zdôraznila, že téma boja proti nekalým obchodným praktikám bola prioritou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Obeťami nekalých obchodných praktík sú poľnohospodári a potravinári, ktorí majú najnižšiu vyjednávaciu silu. Obchodné raťazce ich tlačia k nižším maržám. „Počas nášho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 som spustila intenzívny boj proti reťazcom, ktoré zneužívajú svoje postavenie na trhu. Všetkých 28 ministrov pre poľnohospodárstvo EÚ jednohlasne schválilo nevyhnutnosť riešenia tohto negatívneho fenoménu,“ uviedla Matečná.

Dnes sa podľa jej slov konečne reálne smeruje k zlepšeniu postavenia poľnohospodárov a potravinárov. „Hlas ôsmich štátov je skoro 25 percent zloženia EÚ, to je silný hlas, s ktorým treba počítať,“ povedal zástupca agrorezortu Poľskej republiky Ryszard Zarudzki.

V rámci rokovaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ po roku 2020 riešili ministerské delegácie nastavenie nových pravidiel. Dôležitou témou bolo definovanie skutočného farmára a systém nastavenia tzv. krízovej rezervy, ktorá má pomáhať európskym poľnohospodárom v krízových situáciách. Témou rokovania boli aj dopady sucha. Ministerské delegácie sa zhodli, že krízová rezerva by mala slúžiť na okamžité riešenie krízových situácií v poľnohospodárstve, medzi ktoré patrí sucho, ľadovec či povodeň.

„Vzhľadom na klimatické údaje bola zasiahnutá väčšina štátov EÚ. Zhodli sme sa, že požiadam v mene krajín V4+4 Európsku komisiu o riešenie tejto situácie a vyčlenenie finančných zdrojov na pomoc zasiahnutým poľnohospodárom,“ povedala Matečná. Konkretizovať výšku financií je podľa nej momentálne ťažké, pretože krajiny teraz sčítavajú škody, tie následne predostrú eurokomisárovi. Ministri sa nezhodli na tom, či krízovú rezervu použiť do roku 2020 alebo až po roku 2021.