Európska komisia (EK) navýšila prognózu rastu slovenskej ekonomiky. Podľa vo štvrtok zverejnenej jarnej prognózy totiž odhaduje rast hrubého domáceho produktu v tomto roku o 4 % a v budúcom roku o 4,2 %. V oboch prípadoch pritom navýšila svoj výhľad oproti jesennej prognóze z novembra minulého roka zhodne o 0,2 percentuálneho bodu.

Za postupným zrýchlením hospodárskeho rastu cez 4 % možno podľa komisie hľadať silnejšiu investičnú aktivitu a rast exportu. Súkromná spotreba by si zároveň mala udržať svoju silnú dynamiku z predchádzajúceho obdobia a mala by byť hlavným faktorom rastu v rokoch 2018 a 2019. Podporujú ju totiž rastúce mzdy, zamestnanosť a zlepšujúca sa spotrebiteľská atmosféra.

Brusel však zároveň predpokladá, že dynamika slovenského hospodárstva sa dostane nad svoj potenciál. Znaky, že v hospodárstve miznú voľné produkčné kapacity, totiž podľa komisie ukazuje aj pokračujúce prepisovanie historických miním miery nezamestnanosti, rovnako ako rast miezd a spotrebiteľských cien. „Zároveň však súčasné investičné projekty zvyšujúce produktivitu a prípadná aktivácia rezerv v pracovnej ponuke poskytujú priestor na zvýšenie potenciálneho rastu,“ uvádza v prognóze komisia. Hovorí pritom najmä o investíciách v automobilovom priemysle, ale aj o verejných projektoch, ako je obchvat Bratislavy.

Spolu so zvyšovaním dynamiky hospodárstva tak Brusel vo svojej aktuálnej prognóze významne navyšuje aj odhad rastu cien na Slovensku. Kým na jeseň predpokladal pre tento rok harmonizovanú infláciu na úrovni 1,7 %, aktuálne to je už 2,4 %. Pre budúci rok odhad rastu cien komisia navýšila o 0,1 percentuálneho bodu na 2,1 %. Rast cien by pritom podľa prognózy mal ťahať predovšetkým výrazný rast miezd a silná spotreba domácností.

Na rast miezd bude naďalej tlačiť vývoj na trhu práce. Komisia upozorňuje, že miera nezamestnanosti by mala vplyvom ekonomickej expanzie klesať z vlaňajšieho rekordného minima 8,1 % na nové historické úrovne až k 6,3 % v roku 2019. Firmy tak budú musieť naďalej zápasiť s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily naprieč sektormi, čo však podľa komisie otvára priestor na posilnenie ponuky pracovnej sily či už zvýšením miery participácie, návratom Slovákov zo zahraničia alebo prílevom zahraničných pracovníkov.

Napriek tomu sa očakáva, že dopyt po pracovnej sile naďalej bude prevyšovať jej ponuku, čo bude zvyšovať tlak na rast miezd. Nominálny rast platov by tak mal v tomto a budúcom roku prevyšovať 5 %, kým reálny rast miezd by sa mal postupne zrýchliť cez 3 % v roku 2019.

Nová prognóza komisie zároveň potvrdzuje ambíciu vládneho kabinetu postupne znižovať deficit verejných financií. Ten by mal po vlaňajšom historickom minime 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnuť v tomto roku 0,9 % a v budúcom roku 0,3 % výkonu ekonomiky. Brusel potvrdzuje, že hospodáreniu verejnej správy na Slovensku aktuálne pomáha najmä silný hospodársky rast a zlepšovanie situácie na trhu práce. Za najväčšie riziko pre verejné financie pritom označuje najmä politickú neistotu vyplývajúcu z nestability vládnej koalície.