Národná banka Slovenska dala do pripomienkového konania dve opatrenia, ktoré sa týkajú úverovania. Jedno opatrenie upravuje úvery na bývanie a druhé spotrebiteľské úvery, informuje portál voFinanciach.sk. Hlavnými zmenami je stanovenie podmienok v rámci maximálneho podielu úverov prevyšujúcich osemnásobok čistého ročného príjmu a pri úveroch na bývanie sa zmenia aj limity pre pomer úveru k hodnote nehnuteľnosti.

Postupne sa zníži podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh, vrátane nového úveru, prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver. Osemnásobok čistého ročného príjmu nepredstavuje podľa centrálnej banky absolútny úverový strop. Stále bude možnosť podľa jej vyjadrení poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Tento podiel sa bude len postupne znižovať.

Zmeny sa týkajú aj úverov na bývanie. V súčasnosti môžu úvery, ktoré presahujú 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 %. Neskôr sa tento podiel bude ďalej postupne znižovať na 20 %. Okrem toho sa od 1. júla 2018 zruší možnosť poskytovať úvery nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti, a to vrátane úverov vo výške 100 % nehnuteľnosti. V súčasnosti však tvoria tieto úvery len 6 %, nejde teda podľa Národnej banky Slovenska o výraznú zmenu.

Dopad opatrenia týkajúceho sa osemnásobku príjmu sa prejaví podľa riaditeľky odboru retailových produktov v Poštovej banke Melindy Burdanovej najmä u klientov s nižšími príjmami. Nízkopríjmovým domácnostiam to môže zabrániť financovať svoje bývanie prostredníctvom úverov na bývanie. Opatrenie týkajúce sa maximálnej výšky úverov pri úveroch na bývanie voči hodnote zakladanej nehnuteľnosti sa prejaví podľa nej v nevyhnutnosti mať vlastné prostriedky vo výške aspoň 20 % z hodnoty kupovanej nehnuteľnosti. “Čo znamená, že sa zníži počet klientov, ktorí si budú môcť zaobstarať vlastné bývanie,” uviedla pre portál voFinanciach.sk Burdanová.

Pripravované opatrenia môžu podľa výkonného riaditeľa Finančného kompasu Maroša Ovčarika významne obmedziť výšku hypoték, ktorú budú môcť ľudia získať. „Najviac sa to podľa môjho názoru dotkne mladých ľudí, ktorí majú po škole nízky príjem a budú mať snahu kúpiť si nehnuteľnosť vo väčšom meste, kde sú vyššie ceny. Dotkne sa to však napríklad aj ľudí s existujúcimi úvermi, prípadne ľudí, ktorí už splácajú hypotéku na jednu nehnuteľnosť a budú chcieť nadobudnúť ďalšiu nehnuteľnosť na prenájom. Toto opatrenie bude tlačiť na ľudí, aby si najskôr našetrili významnú časť a menšiu časť dofinancovali formou úveru,“ skonštatoval Ovčarik.

Avšak Národná banka Slovenska upozorňuje, že vplyv opatrení bude postupný a nie skokový. Dopad pripravovaných zmien sa podľa centrálnej banky prejaví až v roku 2019, teda v čase ich plnej účinnosti, kedy by malo dôjsť k miernemu spomaleniu rastu úverov. „Predpokladáme však, že tempo rastu úverov napriek tomu zostane jedno z najrýchlejších v rámci EÚ,“ uviedla centrálna banka.

Za nedostatok finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik považuje, že regulácia spotrebných úverov neprišla oveľa skôr. Logicky mala byť súčasťou prvého opatrenia, ktoré znižovalo výšku úveru voči hodnote kupovanej nehnuteľnosti (tzv. LTV). Ľudia si totiž chýbajúcu sumu požičiavali v podobe spotrebných úverov s vysokým úrokom a krátkou splatnosťou. Ďalšie znižovanie LTV tento efekt ešte znásobilo a výrazne ho podľa Búlika vidieť na štatistike. Napríklad v januári stúpol objem spotrebných úverov medziročne o 140 mil. eur.