Odmeňovanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal na prácu do zahraničia je už dlhšie jablkom sváru medzi novými a starými členmi Európskej únie. Najmä pre Francúzsko a Nemecko je tŕňom v oku, že pre tamojších podnikateľov sú slovenské, poľské či rumunské firmy silnou konkurenciou aj vďaka tomu, že ich zamestnanci majú nižšie platy.

Na druhej strane sa podniky zo Strednej Európy bránia tlaku, aby stavebným robotníkom alebo vodičom kamiónov, ktorých vysielajú do západnej Európy platili rovnaké mzdy, aké sú tam bežné. Argumentujú tým, že im platia diéty, ubytovanie či dopravu, takže ich náklady na prácu sú podobné, ako u západných konkurentov. Súčasná úprava vyžaduje odmeňovanie aspoň na úrovni minimálnej mzdy cieľovej krajiny.

Nová smernica dostala žltú kartu

Európska komisia tento rok predložila návrh smernice, podľa ktorej by vyslaných pracovníkov mali platiť nie minimálnou, ale bežnou mzdou pre daný sektor v  krajine. Až 11 členských krajín vrátane Slovenska vystavilo smernici tzv. žltú kartu. V Bruseli sa rokuje o kompromise, dohoda sa má zrodiť do októbra.

Koncom augusta sa predseda vlády Róbert Fico stretol na túto tému s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a vyhlásil, že Slovensko sa blíži k dohode o úprave vysielania zamestnancov. Kým predtým novú smernicu odmietal, po stretnutí začalo Slovensko nečakane zastávať potrebu prijať smernicu o vysielaní pracovníkov, ktorá hovorí o odmeňovaní na úrovni cieľovej krajiny. Vláda sa tým chce brániť aj prílevu lacných pracovných síl zo Srbska, Ukrajiny a Vietnamu.

Prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska na túto tému sa od 12. do 19. septembra 2017 zúčastnilo 116 podnikateľov z rôznych odvetví. Až 70 z nich má skúsenosti s vysielaním pracovníkov do zahraničia. Prekvapujúco najviac z nich treba hľadať nie v doprave a stavebníctve, ale v priemysle – patrí sem zhruba polovica účastníkov prieskumu. Ďalších vyše 20 percent je z odvetvia služieb, IT priemyslu, či poradenstva.

celý článok