Vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie môže pre Slovensko znamenať dodatočné desiatky miliónov eur, ktorými bude musieť prispieť do rozpočtu únie. Konkrétne rozpočtové dopady však budú závisieť od viacerých faktorov. Podľa ministerstva financií najmä od formy dohody o prístupe na voľný trh, od rozhodnutia Veľkej Británie zúčastniť sa niektorých programov únie najmä v oblasti vedy a výskumu, ako aj od spôsobu, akým sa obe strany vysporiadajú s aktívami a pasívami.

„Najkonzervatívnejší scenár počíta s nulovými príspevkami Veľkej Británie do rozpočtu Európskej únie hneď po jej vystúpení. Pre rozpočet Európskej únie by to predstavovalo veľký, ale nie deštruktívny výpadok,“ konštatuje rezort financií. Zvyšné štáty únie by sa v takom prípade museli dohodnúť, či tento výpadok doplnia zo štátnej kasy, alebo radšej zoškrtajú výdavky rozpočtu Európskej únie.

Veľká Británia z je čistým prispievateľom do rozpočtu Európskej únie a po jej vystúpení bude v európskej kase chýbať necelých 9 mld. eur ročne. Z hľadiska rozpočtových dopadov by pritom prvým rokom, v ktorom sa prejaví výpadok príspevku Británie do rozpočtu Európskej únie, mal byť rok 2019. „Vychádzajúc z predpokladu, že príspevok Veľkej Británie by bol v roku 2019, resp. 2020 nulový a výška rozpočtu Európskej únie by bola znížená len o príjem Veľkej Británie z rozpočtu Európskej únie, by tento výpadok znamenal nárast príspevkov Slovenskej republiky o približne 60 mil. eur ročne,“ uvádza ministerstvo financií.

Podľa rezortu financií je však otázne, ako sa nakoniec s výpadkom príspevkov Veľkej Británie do rozpočtu Európskej únie členské štáty vysporiadajú. Pri nezmenenej výške rozpočtu by totiž úplný výpadok príspevkov Británie znamenal značný nárast príspevkov všetkých členských štátov, a to najmä čistých prispievateľov do rozpočtu únie. „Vylúčiť sa preto nedá ani tlak na zachovanie súčasnej úrovne príspevkov členských štátov, sprevádzaný poklesom výdavkov Európskej únie, vrátane politík, v ktorých je Slovenská republika výrazným príjemcom,“ píše sa v správe rezortu financií.

V praxi by to podľa ministerstva znamenalo zníženie výdavkov Európskej únie o viac ako 20 mld. eur ročne. A keďže z každej miliardy rozpočtu Európskej únie získa Slovensko zhruba 20 mil. eur, môže mať tento scenár na Slovensko ešte väčší dopad.

Samotný brexit však môže podľa rezortu financií paradoxne prispieť aj k zefektívneniu rozpočtu Európskej únie, ako aj celkového fungovania únie. Vystúpenie Veľkej Británie môže totiž vyústiť do kvalitatívnej zmeny rozpočtu únie, ktorá je motivovaná aj dlhodobou nespokojnosťou čistých prispievateľov s fungovaním rozpočtu, čo sa týka jeho flexibility a neschopnosti reagovať na neočakávané výzvy. Rovnako dostatočne nepokrýva nové priority Európskej únie, ako sú migračná a bezpečnostná kríza, klimatické zmeny, či slabá konkurencieschopnosť.