Prípadné zmeny v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti je potrebné dôsledne zvážiť. Upozornila na to Národná banka Slovenska, podľa ktorej pri zavedení niektorých opatrení bude mať rozpočet dostatočné zdroje na podporu ekonomického rastu aj bez investičnej výnimky. Navyše centrálna banka očakáva, že slovenské hospodárstvo sa od budúceho roku začne prehrievať, čo by pri uvoľnenej menovej politike bolo vhodné využiť naopak na stabilizáciu ekonomického prostredia pokračovaním konsolidácie verejných financií. Uvoľnenie dlhovej brzdy by okrem toho mohlo viesť k porušeniu medzinárodných záväzkov, ktoré Slovensko má z Paktu stability a rastu a fiškálneho kompaktu.

Zmeny v zákone o rozpočtovej zodpovednosti by tak podľa viceguvernéra NBS Jána Tótha aj vzhľadom k možnému prehrievaniu slovenskej ekonomiky nemali smerovať k pomalšej konsolidácii, ako ju nastavila vláda v trojročnom rozpočte. Pokiaľ by však zmeny boli iba technického charakteru a uľahčili by situáciu Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity pri vydávaní dlhopisov, Tóth v tom problém nevidí. „ Ale pokiaľ by tie zmeny znamenali výrazne inú trajektóriu konsolidácie, to by nemuselo byť jednak v zmysle medzinárodných záväzkov, ktoré máme a jednak v súlade aj so stavom ekonomiky so znakmi prehrievania, kedy by ekonomika potrebovala skôr utlmovanie zo strany fiškálnej politiky,“ dodal viceguvernér na utorňajšej tlačovej konferencii.

Centrálna banka navyše upozorňuje, že vláda má v rukách opatrenia, ktorými si môže potrebné investičné zdroje v rozpočte zabezpečiť. Ukazuje najmä na implementáciu výdavkových limitov, ktorých zavedenie predpokladá aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, no zatiaľ prijaté neboli. „Výdavkové limity a úspešná plná implementácia projektu Hodnota za peniaze by mala vytvoriť dodatočné zdroje aj na efektívne výdavky podporujúce dlhodobý ekonomický rast. Na podporu potenciálnej hospodárskej produkcie je potrebné zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem,“ dodal guvernér NBS Jozef Makúch s tým, že Európska komisia tiež skonštatovala, že Slovensko zaostáva aj v oblastiach znižovania regulačnej a administratívnej záťaže podnikania.

NBS sa tak pridáva k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá minulý týždeň vydala stanovisko, podľa ktorého zavedenie investičnej výnimky do dlhovej brzdy nepovažuje za potrebné ani vhodné. Rada rovnako upozorňovala na hrozbu spomalenia konsolidácie a nedodržiavania medzinárodných záväzkov. Taktiež existuje podľa rady priestor na dodatočné investičné výdavky aj bez toho, aby bola investičná výnimka do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zavedená.

Diskusie o uvoľnení dlhovej brzdy sa otvárajú v posledných rokoch častejšie. Najnovšie sa opäť táto téma dostala do pozornosti v súvislosti s programovým vyhlásením aktuálneho vládneho kabinetu, ktoré hovorí o snahe vyrokovať investičnú výnimku z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Premiér Robert Fico túto snahu odôvodňoval tým, že Slovensko po aktuálnom programovom období stratí prístup k európskym fondom a bude preto potrebné hľadať nové možnosti, ako financovať veľké infraštruktúrne projekty. Minister financií Peter Kažimír tvrdil, že jeho prioritou bude o investičnej výnimke rokovať s liberálmi z SaS. Ich predseda Richard Sulík však po stretnutí s ministrom koncom februára investičnú výnimku odmietol.a