Zrušenie znižovania bankového odvodu bude mať negatívny dopad na ziskovosť bánk a tie v dlhodobejšom horizonte budú musieť nájsť náhradu. Ako ďalej uvádza portál voFinanciach.sk, niektorí odborníci a aj politici sa obávajú, že v konečnom dôsledku na to doplatí spotrebiteľ. No ako uviedla hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová, bankové poplatky sú pod takým ostrým drobnohľadom, že sa zvyšovať nebudú.

Hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová povedala, že slovenský bankový sektor patrí k tým najstabilnejším v Európe a zároveň je zaťažený najvyšším bankovým odvodom v eurozóne. „Takže nevidíme objektívny dôvod ponechať odvod na súčasnej výške,“ uviedla Jamborová. Výška odvodu na rozdiel od dane z príjmov pritom podľa hlavného ekonóma Tatra banky Róberta Pregu nezávisí od výšky dosiahnutého zisku, naopak banka ho musí odviesť aj keď je v strate. Je podľa Pregu pravdepodobné, že v nasledujúcich rokoch ziskovosť bankového sektora poklesne a tak podiel bankového odvodu na hospodárskych výsledkov bánk ešte stúpne.

Slovenská sporiteľňa podľa slov jej hovorkyne Marty Cesnakovej doteraz na bankovom odvode zaplatila takmer 150 mil. eur. „Táto legislatívna zmena pre nás znamená vyššie náklady v nasledujúcich rokoch. Navyše, ovplyvní budúci rok a ďalšie, kedy sa v dôsledku viacerých zmien zákonov a regulácií, ako aj dlhodobo klesajúcich úrokových sadzieb, očakáva pokles zisku bánk,“ skonštatovala Cesnaková.

Zvýšenie nákladov na odvod prichádza podľa VÚB banky v čase, kedy sa bankám de facto už znižuje ziskovosť kvôli tomu, že výrazne klesajú úrokové sadzby a tým marže a väčšina bankových príjmov a zároveň stúpajú náklady práve aj kvôli čoraz intenzívnejšej regulácii bankového podnikania. „Tak ako pre banky všeobecne, aj pre našu spoločnosť osobitný odvod predstavuje dodatočné náklady, ktoré znížia ziskovosť v už beztak zhoršenom ekonomickom / regulačnom prostredí pre bankové podnikanie,“ upozornila Walterová.

Zavádzanie osobitných daní a odvodov zhoršuje podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša predvídateľnosť podnikateľského prostredia a znižuje atraktívnosť Slovenska v očiach investorov. Navyše sa to podľa neho deje v časoch rekordne rastúcich príjmov štátneho rozpočtu, keď by vláda mala skôr dane znižovať. „Dôsledkom môže byť odchod najmä menších investorov z trhu, zhoršenie súťaže a následne aj kvality služieb spolu so zvýšením cien pre ľudí využívajúcich finančné služby,“ domnieva sa Goliaš.

Ako skonštatovala analytička Poštovej banky Jana Glasová, osobitný odvod je na úrovni 0,2 % od roku 2015, teda sa nezvyšoval a ani neznižoval. Z tohto dôvodu existuje podľa nej predpoklad, že sa nebude meniť ani obchodná politika bánk. Napríklad najväčšia banka na slovenskom trhu, Slovenská sporiteľňa, neplánuje zvyšovať kvôli zmene v legislatíve poplatky. „Z dôvodu bankovej dane neplánujeme zvyšovať poplatky, vynaložené peniaze by sme však radšej investovali napríklad do vývoja nových služieb pre klientov či do rýchlejších procesov,“ informovala Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Faktom však podľa Walterovej je, že banky v dlhodobejšom horizonte budú musieť nájsť náhradu za stratené príjmy z úrokovej marže, ako aj na pokrytie nákladov regulácie. „A tieto dodatočné zdroje príjmov je možné nájsť práve na strane biznisu, ktorý prináša poplatky, teda napríklad v správe finančných aktív či poradenstve. V budúcnosti je teda zákonité očakávať, že pomer poplatkov na celkových príjmoch bánk porastie, z aktuálnych zhruba 20 % bližšie k európskemu priemeru asi 40 – 50 %,“ dodala Walterová.