Slováci doplácajú na zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac, ako je priemer krajín OECD. Vyplýva to zo štatistiky organizácie, ktorá vychádzala z údajov z roku 2013. Z ročných výdavkov slovenských domácností smeruje 3,2 % na doplatky. Priemer 34 krajín OECD je pritom 2,8 %. Informoval o tom portál vZdravotnictve.sk.

Z okolitých krajín je na tom horšie len Maďarsko, kde na zdravotnú starostlivosť idú 4 % všetkých výdavkov domácností. V Rakúsku je to 2,9 %, v Poľsku 2,5 % a v Českej republike 2,1 %. Najväčší podiel výdavkov musia na zdravotnú starostlivosť vydať domácnosti v Južnej Kórei, až 4,7 %. Doširoka musia otvárať peňaženky aj Švajčiari (4,5 %) a Gréci (4,1 %). Na rovnakej úrovni ako Slovensko, teda 3,2 %, sú na tom Írsko, Taliansko a Austrália.

Výkonný riaditeľ HPI však Tomáš Szalay upozorňuje, že OECD Health Data nie sú vždy dobrým komparátorom. „Dáta za Slovensko nie sú vždy dobre reportované, nie sú to vždy porovnateľné položky s inými krajinami, a bol by som preto veľmi opatrný pri vyvodzovaní akýchkoľvek záverov z nich,“ reagoval pre portál vZdravotnictve.sk.

Podľa odborníka nevieme, aký je skutočný stav spoluúčasti na Slovensku. „Predpokladám, že významná časť z nej je neoficiálna, a preto sa nemá veľmi ako objaviť v oficiálnych štatistikách. Riešením je oficiálna, legálna spoluúčasť, s pravidlami. Priznaná, zdaňovaná,“ vysvetlil Szalay. Výkonný riaditeľ HPI poznamenal, že súčasný systém, v ktorom predstierame, že zdravotná starostlivosť je „zadarmo“, je menej sociálny ako systém, v ktorom by bola legálna spoluúčasť s limitom pre zraniteľné skupiny.

Analytik z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar upozorňuje, že priame platby domácností v slovenskom zdravotníctve sú v rámci štatistík OECD nedokonalou metodikou zberu dát slovenskými autoritami nadhodnotené, realita je nižšia. „Náš expertný odhad je, že vykazované údaje Štatistickým úradom (ŠÚ) SR o celkových výdavkoch domácností na starostlivosť o zdravie môžu byť oproti realite nadhodnotené približne o tretinu,“ vysvetlil.

Po tejto úprave sa dá podľa Zachara konštatovať, že priame platby Slovákov na zdravie sú teda výrazne nižšie nielen oproti Maďarsku, ale i Poľsku a iba mierne prevyšujú realitu v Česku. „V skutočnosti sme teda pod priemerom OECD. Treba tiež povedať, že Slováci míňajú najviac z týchto priamych platieb v lekárňach, prevažne za voľnopredajný sortiment. Dá sa teda predpokladať, že podstatná časť populácie je pripravená vyčleniť na starostlivosť o zdravie viac výdavkov, ako sa od nich pri súčasnom systéme financovania zdravotníctva vyžaduje,“ poznamenal Zachar.

Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Stanislava Luptáková v reakcii konštatovala, že pri posudzovaní spomínaného štatistického ukazovateľa treba brať do úvahy detailnú štruktúru tohto čísla a jeho jednotlivých položiek. „Teda či ide o výdavky napríklad na lieky, zdravotné výkony, diagnostiku a podobne, a túto dať do súvisu s úrovňou príjmov obyvateľov (a domácností) v danej krajine. Až následne je možné identifikovať oblasti kde existuje reálny priestor na úspory,“ zhodnotila hovorkyňa.

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Katarína Kafková konštatuje, že slovenskí pacienti doplácajú na svoju zdravotnú starostlivosť nemalé prostriedky. „V tomto prípade musím konštatovať, že štatistiky neklamú,“ poznamenala. Najviac peňazí z peňaženiek pacientov smeruje na doplatky za lieky a poplatky v ambulanciách. Tento stav podľa Kafkovej najviac ohrozuje seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, rodiny s deťmi a sociálne slabšie skupiny obyvateľov. „Pre túto skupinu ľudí aj 10 eur navyše predstavuje veľkú finančnú záťaž,“ konštatovala.

Podľa asociácie je potrebné vyriešiť poplatky v ambulanciách, zaviesť jasné a transparentné pravidlá, aby ľudia vedeli, koľko a za čo majú platiť. Nevyhnutná je aj paralelná ochrana sociálne a ekonomicky ohrozených skupín obyvateľstva. „Posledná novela zákona spravila pravý opak. Zvýšila sa netransparentnosť a pacienti platia ešte viac,“ zhodnotila Kafková.