Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky v porovnaní s ďalšími 60 krajinami sveta v tomto roku solídne vzrástla. Podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2016, ktorú zverejňuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka a ďalšími 54 organizáciami z celého sveta, sa totiž Slovensko posunulo z vlaňajšej 46. priečky na 40. miesto. Tento postup však možno pripísať predovšetkým lepšiemu makroekonomickému vývoju a podľa analytikov z Nadácie F. A. Hayeka za ním ťažko hľadať nejaké konkrétne opatrenie vlády. Pomohol najmä solídny ekonomický rast, pokles nezamestnanosti, ale aj lepší vývoj verejných financií.

V celkovom hodnotení tejto ročenky totiž až z dvoch tretín zavážia tvrdé dáta, teda štatistiky o vývoji ekonomiky ako takej. Váhu jednej tretiny v hodnotení majú výsledky dotazníkových prieskumov medzi podnikateľmi. „Hlavné zlepšenie je v tých pevných dátach, štatistikách, kde sa Slovensku naozaj darilo viac v porovnaní s minulým rokom. Z menšej časti to môže byť aj lepšia reakcia podnikateľov a ich lepšie vyhodnotenie podnikateľského prostredia,“ povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

O prínose makroekonomického vývoja hovorí podľa jeho kolegu Martina Lindáka samotný posun v hodnotení iba tejto oblasti, kde sa Slovensko v porovnaní s vlaňajškom zlepšilo o 10 miest.

Práve v úprave regulácie a legislatívy má pritom podľa Reguliho Slovensko momentálne rezervy. Hoci si v rebríčku vďaka dobrému ekonomickému vývoju solídne polepšilo, stále nedosiahlo napríklad na svoje maximum z roku 2007, a to 30. priečku. Potenciál na to krajina podľa analytikov má, a to práve aj cez zlepšovanie podnikateľského prostredia. Aj podľa výsledkov ročenky totiž najväčšími výzvami pre rast konkurencieschopnosti Slovenska zostáva napríklad vysoká miera daní, zdravotných a sociálnych odvodov, vysoká úroveň regionálnych rozdielov, sociálne problémy, rastúca nespokojnosť v zdravotníctve a v školstve či pretrvávajúca korupcia a klientelizmus. Teda všetko oblasti, s ktorými by sa mala cez zmenu legislatívy vysporiadať predovšetkým vláda.

Napriek postupu v rebríčku konkurencieschopnosti pritom Slovensko stále zaostáva aj za svojimi susedmi. Česká republika sa totiž umiestnila na 27. priečke a je zároveň najúspešnejšou krajinou Visegrádskej štvorky, keď si polepšila o dve miesta. Poľsko si udržalo vlaňajšiu 33. priečku. Z okolitých krajín sme tak predbehli len Maďarsko, ktoré je na 46. mieste.

Celkovo sa v porovnaní konkurencieschopnosti svetových ekonomík po dvoch rokoch menila prvá pozícia. Doteraz dominantné USA z nej zosadil Hong Kong, druhú priečku obsadila ekonomika Švajčiarska. USA tak klesli na tretiu priečku. Hong Kongu a Švajčiarsku pomohlo v postupe v rebríčku zlepšené podnikateľské prostredie.