Využívanie peňazí Európskej únie v programovom období 2007 – 2013 s možnosťou ich dočerpania do konca tohto roka v posledných týždňoch výrazne akcelerovalo. Tempo čerpania dosiahlo dvojnásobnú úroveň v porovnaní s poslednými rokmi. „Zrýchlenie čerpania je spôsobené najmä tým, že riadiace orgány už pred rokom a pol zazmluvnili celú alokáciu programového obdobia, vrátane rezervy. Od tohto momentu sa začali projekty realizovať, začali generovať výdavky a štát sa sústredil už len na sprocesovanie tohto čerpania. Máme v obehu alokáciu pokrytú projektmi, ktoré sa realizujú a ukončujú,“ informoval agentúru SITA podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD), zodpovedný aj za eurofondy. Tvrdí, že s čerpaním európskych peňazí v tomto roku je spokojný, keďže dynamika čerpania výrazne vzrástla. „Myslím si, že sme urobili všetko preto, aby sme naplno využili alokáciu programového obdobia,“ uviedol.

Slovensko vyčerpalo z peňazí EÚ v programovom období 2007 – 2013 v jedenástich operačných programoch ku koncu novembra 9,509 mld. eur, čiže 82,81 % z celkovej alokácie 11,483 mld. eur. K 18. decembru to bolo 10,293 mld. eur, teda 89,64 %. Vážny najnovšie očakáva, že ku koncu tohto roka čerpanie eurofondov dosiahne 10,7 mld. až 10,8 mld. eur, čo je 93 až 94 % zo záväzku. Do konca roka by tak zostalo nevyužitých predbežne 700 mil. až 800 mil. eur. Tie podľa vicepremiéra bude možné ešte doúčtovať do konca apríla 2016. Podmienkou preplatenia oprávnených výdavkov Európskou komisiou (EK) je ukončenie a vyfakturovanie projektov do konca tohto roka.

Expert strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ján Rudolf v utorok upozornil, že SR môže prísť z eurofondov o vyše 1 mld. eur. „Európska komisia bude auditovať všetky projekty a programy po skončení obdobia v priebehu budúceho roka,“ vyhlásil. Ak zistí pochybenia napríklad pri verejnom obstarávaní, uplatní korekciu, čiže určitú čiastku alebo percento peňazí na projekt nepreplatí. Príčinou možného nedočerpania všetkých prostriedkov je podľa Rudolfa zlý manažment eurofondov na Slovensku. „Vláda nedokázala za deväť rokov zabezpečiť, aby sme peniaze vyčerpali efektívne,“ uviedol Rudolf. Podpredseda KDH Pavol Zajac predpokladá, že z eurofondov prepadne viac ako 1,5 mld. eur. „Skoro jedna miliarda sa nestihne vyčerpať, a viac ako 543 mil. eur nám EÚ už nepreplatí z dôvodu chýb, predražených nákupov alebo netransparentných obstarávaní,“ povedal Zajac.

V Národnom strategickom referenčnom rámci, ktorý zahŕňa jedenásť operačných programov, bol objem korekcií ku koncu septembra pri peniazoch EÚ 450,61 mil. eur (4,79 % zo schválených výdavkov) a pri zdrojoch štátu 82,03 mil. eur (5,19 %). Korekcie znižujú celkový objem a podiel čerpania európskych peňazí a domáceho spolufinancovania. EK nepreplatí finančné prostriedky na projekty s nedostatkami a štát ich musí zaplatiť z vlastného rozpočtu.

Očakávaná výška korekcií bude podľa Vážneho známa, až keď orgán auditu, teda ministerstvo financií, ukončí tento proces a správu akceptuje EK. „Až na tomto základe bude možné povedať, u ktorých operačných programoch a aká výška finančných korekcií bude uplatnená. Zo strategicko-taktického hľadiska nie je správne, aby sme teraz prejudikovali nejakú výšku korekcií, keďže rokovania s EK ešte nie sú ukončené,“ povedal Vážny pre agentúru SITA. Hlavným dôvodom korekcií boli podľa neho rôzne chyby, najmä vo verejnom obstarávaní, ale aj nedostatky vo výberovom procese. Za ďalší výrazný problém označil nejasnú predstavu operačných programov, čo je vhodné financovať.