Z hľadiska možnosti znižovať verejný dlh a deficit prežívalo v súčasnom volebnom období Slovensko zlaté časy. Druhá vláda Roberta Fica mohla a mala konsolidovať viac. K argumentom, ktoré toto tvrdenie podporovali v júli, pridávam dva nové.
Prvý: Podľa premiéra prídeme v dôsledku plynového, a teda aj finančného obchvatu Ukrajiny a Slovenska o stovky miliónov eur. Naše verejné financie by sa na to mali pripraviť, ale nepripravujú. Práve naopak. Mimochodom, Ficovo obvinenie Západu zo zrady nám pomôže asi tak, ako nadávanie autu, že pípa, keď sme si nezapli bezpečnostné pásy.
Druhý: Pohyb más ľudí smerom do Schengenu evidentne prerástol do krízy a krízy sa štandardne v EÚ „riešia“ prerozdelením nákladov na zmiernenie ich dôsledkov. Spomeňme si, že dlhová kríza nie je vyriešená, priemerný verejný dlh v EÚ po kríze neklesá, Európska centrálna banka iba ukľudnila trhy slovami, že keby bolo s nejakým štátom veľmi zle, prerozdelia sa náklady na jeho záchranu na všetkých členov eurozóny. Spomeňme si, že ani grécka ekonomika nie je ešte vyliečená, jej problémy sme si „dočasne“ iba prerozdelili.