Priemerný verejný dlh v rámci eurozóny v závere prvého štvrťroka tohto roka bol na úrovni 92,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čiže stúpol v porovnaní s úrovňou na konci štvrtého kvartálu 2014, kedy bol vo výške 92 % HDP. V rámci celej Európskej únie sa tiež zvýšil, a to z úrovne 86,9 % HDP na 88,2 % HDP. Priemerný verejný dlh sa zvýšil aj medziročne, a to aj v rámci eurozóny, keďže v prvom kvartáli 2014 bol na úrovni 91,9 % HDP, aj v rámci celej EÚ, keďže v prvom štvrťroku vlaňajška bol vo výške 86,2 % HDP. Vyplýva to z informácií, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat.

Verejný dlh Slovenska sa vyvíjal lepšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu aj celú Európsku úniu. Zvýšil sa medzikvartálne, a to na 54 % HDP v závere prvého štvrťroka z úrovne 53,6 % na konci posledného štvrťroka 2014. Medziročne sa však slovenský verejný dlh znížil, keďže v závere prvého štvrťroka minulého roka bol vo výške 57,6 % HDP. Najvyšší verejný dlh v závere prvého štvrťroka 2015 mali Grécko (168,8 % HDP), Taliansko (135,1 % HDP) a Portugalsko (129,6 % HDP). Najnižší verejný dlh v pomere k HDP mali v prvom kvartáli tohto roka Estónsko (10,5 %), Luxembursko (21,6 %) a Bulharsko (29,6 %).

Medzikvartálne sa verejný dlh zvýšil v prípade pätnástich štátov EÚ, a znížil sa u dvanástich členov EÚ. Najviac v pomere k HDP stúpol v Belgicku (4,5 percentuálneho bodu, p.b.), Taliansku (3 p.b.) a Chorvátsku (2,6 p.b.). Najvýraznejší medzikvartálny pokles verejného dlhu evidovali Grécko (-8,3 p.b.), Lotyšsko (-5,1 p.b.) a Litva (-2,7 p.b.). Medziročne svoj verejný dlh zvýšilo štrnásť štátov EÚ a znížilo ho dvanásť členov únie. Najviac verejný dlh medziročne stúpol v Bulharsku (10 p.b.), Chorvátsku (6,2 p.b.) a v Slovinsku (4,8 p.b.). Najvýraznejšie sa verejný dlh medziročne znížil v Grécku (-5,5 p.b.) a Maďarsku (-4,7 p.b.).