Poslanci v stredu schválili v skrátenom konaní vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý by mal znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky. Zmeny v zákone, ktorý bol reakciou vlády na kauzu predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, podporilo 85 poslancov, z toho 79 za Smer-SD, piati nezaradení a jeden za OĽaNO, proti nebol nikto a zdržalo sa dvadsať poslancov. Opozícia návrh kritizovala ako nedokonalý, pretože neodhalí skutočných konečných užívateľov výhod stojacich za schránkovými firmami.

Parlament zároveň schválil 115 hlasmi návrh uznesenia, aby Národná rada SR požiadala vládu v súčinnosti s poslancami a Národnou bankou Slovenska (NBS) pripraviť v prvom štvrťroku 2015 návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register konečných užívateľov výhod zákaziek. Ten by mala spravovať NBS. Návrh predložili poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) spolu s nezaradeným kolegom Miroslavom Beblavým. Malo by sa tak dosiahnuť efektívnejšie a transparentnejšie používanie verejných financií vo verejnom obstarávaní, nakladanie so štátnymi aktívami, majetkom štátu a územnej samosprávy.

„Register bude založený na princípoch odkrývania konečného užívateľa, nielen formálneho majiteľa,“ informovala v stredu Žitňanská. Zámerom návrhu podľa nej je, aby téma schránkových firiem neskončila polovičným riešením, ale s naozajstným transparentným riešením, aj keď neskôr. „Rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska musí ešte potvrdiť Európska centrálna banka a preto je potrebné pred jeho schválením získať jej kladné stanovisko,“ povedala. Beblavý upozornil, že vládny návrh zákona nie je skutočným riešením problému. Návrh uznesenia, ktorý predložila Žitňanská, podľa neho môže priniesť zásadnú zmenu, lebo sú v ňom aj všetky štyri hlavné princípy, ktoré navrhli na vylepšenie vládneho návrhu.

Na verejných obstarávaniach sa podľa vlády budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú účasť 10 % a viac, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť. Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári podiel 10 % a viac. Novela by mala byť po podpísaní prezidentom účinná od 1. januára 2015.

Poslanci Smeru nepodporili žiadny z pozmeňujúcich návrhov opozície, schválili len návrh svojho straníckeho kolegu Maroša Kondróta. Ten navrhol zaviesť do zákona výnimku na uľahčenie procesu zadávania zákaziek súvisiacich so zabezpečením prípravy predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v roku 2016. V prípade postupu podľa platného zákona o verejnom obstarávaní by podľa poslanca mohla byť reálne ohrozená včasnosť a kvalita organizácie aktivít súvisiacich s predsedníctvom.

Beblavý spolu so Žitňanskou v rozprave minulý týždeň predložili rozsiahly pozmeňujúci návrh. Zákon by podľa nich mal identifikovať konečných užívateľov výhod, ktorí skutočne profitujú z firmy, nielen formálnych vlastníkov. Mal by sa týkať aj obchodov so štátom, nielen verejného obstarávania. Nevyhnutná je tiež verejná kontrola a reálna vymáhateľnosť. Nezaradený poslanec Daniel Lipšic spolu s kolegami Igorom Matovičom (OĽaNO), Alojzom Hlinom a Ľubomírom Galkom presadzovali, aby firmy uchádzajúce sa o získanie verejnej zákazky uvádzali konečného užívateľa výhod na základe potvrdenia banky. Zvýšiť ochranu subdodávateľov podieľajúcich sa na zákazkách na základe verejného obstarávania navrhli poslanci za KDH Pavol Zajac a Ján Hudacký. Žiadali aj to, aby verejní obstarávatelia pri vyhlásení verejnej súťaže povinne určili najvyššiu prípustnú hodnotu zákazky.