Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrhy nových zákonov o územnom plánovaní a výstavbe (stavebný zákon) a o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Pre zdržanie s ich prípravou a hľadanie kompromisu so všetkými zúčastnenými stranami majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2015, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo.
Návrh nového stavebného zákona, ktorý nahradí súčasný z roku 1976 s mnohými novelami, umožní zefektívnenie procesov na stavebných úradoch. Namiesto doterajších štyroch územných konaní bude len konanie o umiestnení stavby a o zmene využívania pozemkov. Potrebná je aj profesionalizácia pracovníkov stavebných úradov, keďže sa vyskytovali prípady, keď nevedeli aplikovať zákony do reálneho života. „Hlavným zámerom nového stavebného zákona je urobiť poriadok v našom území, aby výstavba mala jasné pravidlá. Našim zámerom je tiež zjednodušiť život ľuďom na úradoch, aby mohli svoje záležitosti vybaviť čo najrýchlejšie,“ informoval vo štvrtok agentúru SITA rezortný hovorca Martin Kóňa.
V rámci boja proti tzv. čiernym stavbám sa posilní postavenie a kompetencie Slovenskej stavebnej inšpekcie. V novom stavebnom zákone už nebude možné dodatočne povoľovať čierne stavby. Zavedie sa prechodné obdobie jedného roka od účinnosti zákona, aby si ľudia mohli dať všetky svoje záležitosti do poriadku. „Stavebník bude povinný bezodkladne nepovolenú stavbu odstrániť, a to na vlastné náklady a do odstránenia nepovolenej stavby alebo jej časti uzavrieť stavenisko a zabezpečiť stráženie stavby a staveniska pred vstupom cudzích osôb,“ priblížil Kóňa. „Ak stavebník neodstráni túto nepovolenú stavbu alebo jej časť, stavebný úrad bude môcť podať návrh aj na uskutočnenie exekúcie,“ dodal.
Návrh stavebného zákona bol vlani v lete predložený širokej verejnej diskusii, ministerstvo dostalo okolo sedemsto pripomienok a približne 20 % z nich zapracovalo. „Materiál, ktorý sme predložili do medzirezortného pripomienkového konania, je výsledkom širokého kompromisu všetkých zúčastnených strán, často s úplne protichodnými názormi a postojmi,“ priblížil Kóňa. Zdržanie s predložením návrhu zákona zdôvodnil tým, že veľmi trpezlivo hľadali kompromis, išlo o náročný proces a zámerom bolo predložiť kvalitný návrh zákona.
Návrh nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb v procesnej časti využíva osvedčené inštitúty zo súčasného zákona. Ide o veľmi citlivú problematiku, preto ministerstvo hľadalo ideálny kompromis medzi zachovaním práva na vlastníctvo a ohľadom na verejný záujem. „Ubezpečujeme, že prípadné vyvlastňovanie bude možné v prípade, ak sa nedosiahne dohoda, len v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu, aj s nákladmi, ktoré vzniknú vyvlastňovanému v dôsledku vyvlastňovacieho konania, napríklad presťahovanie hnuteľného majetku, zmena sídla alebo miesta podnikania,“ uviedol Kóňa.
Na základe nového vyvlastňovacieho zákona bude možné vyvlastnenie pozemkov, napríklad pod cestami, už len za peňažnú protihodnotu. „Ďalšou novinkou je, že vyvlastňovacím orgánom už nebude stavebný úrad, ale príslušný okresný úrad v sídle kraja,“ dodal Kóňa. Podľa účelu vyvlastnenia bude tento zákon odkazovať na osobitné právne predpisy, ktoré tento účel budú presne upravovať a špecifikovať – cestný zákon, zákon o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a zákon o jednorazových opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. K návrhu vyvlastňovacieho zákona dostal rezort vo verejnej diskusii 36 pripomienok, z ktorých štrnásť akceptoval.