Slovenský bankový sektor zostáva stabilný. Konštatuje to Národná banka Slovenska vo svojej pravidelnej správe o finančnej stabilite. Stabilite finančného sektora napomáhalo v poslednom období aj oživovanie ekonomického rastu s dôležitým pozitívom vo forme kladného príspevku domáceho dopytu. Oživenie zaznamenal aj investičný dopyt a náznaky zlepšenia centrálna banka eviduje aj v podnikovom sektore.

Bankový sektor ako taký tak podľa člena bankovej rady Národnej banky Slovenska Vladimíra Dvořáčka aj naďalej vykazoval veľmi vysokú mieru odolnosti voči negatívnemu vývoju. „Úroveň kapitálovej primeranosti vzrástla na najvyššiu hodnotu od roku 2005,“ konštatoval na utorňajšej tlačovej konferencii. Primeranosť vlastných zdrojov bánk totiž vo februári dosiahla až 17,2 %, pričom minimálna požiadavka je 8 %. Podstatné podľa centrálnej banky však bude, aby si vysoký podiel vlastných zdrojov banky udržiavali aj v budúcnosti, či už z dôvodu eliminácie možných rizík, ako aj kvôli očakávaným ďalším regulačným požiadavkám v budúcnosti.

V prvom štvrťroku tohto roka pokračoval aj relatívne silný rast ziskovosti bankového sektora, ktorý však oproti koncu vlaňajška mierne spomalil. Dôležitým faktom rastu ziskovosti bankového sektora v roku 2013 a začiatkom roka 2014 bol nárast úverov domácnostiam, vďaka ktorým sa zvýšili ich úrokové príjmy.

V budúcnosti však centrálna banka očakáva skôr spomaľovanie, resp. tlak na pokles ziskovosti bankového sektora s následnou zmenou v štruktúre ziskovosti. „Dôležitým faktorom bude pokračujúca konkurencia a tlak na pokles úrokových marží. Významným faktorom bude aj nastavenie odvodových povinností vo vzťahu k štátu, resp. nové náklady súvisiace s poplatkami do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ako aj so zvýšenými poplatkami za výkon dohľadu z dôvodu implementácie bankovej únie,“ tvrdí Dvořáček.

Centrálna banka napriek relatívne pozitívnemu vývoju v bankovom sektore však eviduje aj niektoré riziká. Slovenské bankovníctvo totiž v poslednom období ťahá takmer výhradne rast úverov domácnostiam, čo so sebou prináša aj niekoľko rizík. Týkajú sa predovšetkým pretrvávajúcej vysokej previazanosti bánk a finančných sprostredkovateľov, vyššej citlivosti bánk na nepriaznivý vývoj na trhu nehnuteľností a rastúcej zadlženosti domácností. Zmeny v tomto smere by však mala od roku 2016 priniesť nová európska direktíva, ktorá má eliminovať riziká z možného nesplácania úverov domácnosťami a taktiež upravovať pôsobenie finančných sprostredkovateľov.

Národná banka Slovenska však v aktuálnej správe eviduje aj nové riziko, ktoré vyplýva z nepokojov na Ukrajine. V tomto prípade sa neobáva priamych dopadov na slovenský bankový sektor, pretože jeho vystavenie voči problémovým krajinám je minimálne, ale hovorí skôr o sekundárnych dopadoch. Tie by mohli nastúpiť po uvalení tvrdších sankcií voči Ruskej federácii. „Negatívny vplyv môžu mať aj trendy plynúce z aktivít materských spoločností slovenských bánk na území Ukrajiny a Ruskej federácie,“ hovorí Dvořáček.

Jedným z rizík, na ktoré centrálna banka upozorňuje, je však aj vysoká koncentrácia. Tá sa totiž neprejavuje len v štruktúre slovenského exportu ako takého, ale aj z hľadiska systémovo významných klientov finančného sektora. „Podobným rizikom môže byť aj koncentrácia na strane vkladov, kde správanie malého počtu korporátnych klientov má potenciál ovplyvniť likvidnú pozíciu niektorých bánk,“ dodal člen bankovej rady Vladimír Dvořáček.