Banky a iné finančné domy poskytujúce spotrebiteľské úvery nebudú môcť žiadať od klientov poplatky za vedenie úverového účtu. A to vtedy, ak je vedenie podmienkou úverového vzťahu a nebudú môcť pýtať poplatky za úkony, ktorých poskytnutie neslúži potrebám spotrebiteľa a slúži len potrebám finančnej inštitúcie. Vyplýva to z novely zákona o bankách, ktorú v stredu schválil parlament. Účinnosť sa navrhuje od 10. júna tohto roka.

Čo sa týka oprávnenosti poplatkov za úverové účty, novela rieši budúcnosť zákazom takýchto poplatkov. O oprávnenosti takýchto poplatkov v minulosti budú môcť rozhodovať podľa bankovej asociácie len súdy, obdobne ako je to v Nemecku alebo Českej republike. Z novely ďalej vyplýva, že zákaz vyberať poplatky sa nebude týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta.

Zákon zakazujúci účtovať poplatky k úverových účtom pokladá ČSOB za nesprávny zásah do konkurenčného prostredia bánk, kde je cenotvorba určovaná trhom a nie štátom. Každá banka má podľa vyjadrení hovorkyne ČSOB Zuzany Eliášovej s vedením úverových účtov spojené náklady, ktoré nie je možné prenášať do cenotvorby. „Budeme musieť preto hľadať finančné rezervy. Môže to mať za následok napríklad zníženie schopnosti zabezpečiť voľné zdroje pre financovanie podnikateľov a občanov, čo môže znamenať ešte pomalší rast ekonomiky,“ uviedla Eliášová.

Prešiel aj pozmeňujúci návrh poslanca Miroslava Beblavého z SDKÚ, ktorý ním chcel spresniť formuláciu ohľadom vyberania poplatkov za vedenie úverového účtu. Na finančnom trhu sa totiž podľa Beblavého nepohybujú len „slušné“ úverové subjekty, ktoré by si mohli výklad práva vykladať po svojom. Úverové subjekty tak budú musieť získať súhlas klienta, keď inštitúcia bude chcieť vyberať poplatok za „nadštandardnú službu“. Zákon o bankách zároveň rieši to, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplného alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru vzťahovalo aj na hypotekárne úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak sa počas predchádzajúceho roka nezmenila.

Pozmeňujúci návrh poslanca Radoslava Procházku, ktorý chcel zvýšiť informovanosť a ochranu spotrebiteľov v dôchodkovom veku pred nepoctivými obchodnými praktikami niektorých finančných subjektov, neprešiel. Desaťtisíce dôchodcov sú podľa neho ohrozené exekúciami, ktoré súvisia s neudržateľným finančným bremenom a problém je potrebné riešiť ešte v rámci prevencie. Procházka chcel pri spotrebiteľoch starších ako 65 rokov docieliť, aby ich podpis v úverovej zmluve bol úradne osvedčený a zároveň táto osoba poverená osvedčovaním by mala poučiť klienta o celkovej výške úveru a o následkoch včasného nesplácania.

No ako povedal Procházka, už na júnovej schôdzi sa tento návrh objaví znova, minister financií mu podľa slov Procházku prisľúbil podporu. Minister financií Peter Kažimír v rámci rozpravy k novele zákona povedal, že sú otvorení všetkým návrhom, no pozmeňujúci návrh Procházku nepodporia len z opatrnosti, lebo bol predložený na poslednú chvíľu. Nie že by sa im nepáčila myšlienka zamerať sa na starších klientov, avšak podľa neho je potrebné tento návrh rozpracovať viac do hĺbky, keďže finančná gramotnosť pri tejto skupine ľudí je limitovaná.

Ministerstvo financií nakoniec upustilo od plánu zakázať pobočkám zahraničných bánk poskytovať klasické hypotekárne úvery. Pôvodný návrh hovoril o tom, že v prípade, ak banka, ktorá poskytuje osobitné hypotekárne obchody, ukončí svoju činnosť a pretransformuje sa na pobočku zahraničnej banky, čím jej pohľadávky a záväzky prevezme nástupnícka zahraničná banka, nároky klientov z hypotekárnych obchodov zostávajú až do vysporiadania týchto obchodov zachované. No nové hypotekárne obchody by už pobočka nemohla vykonávať. „Slovenská banková asociácia dlhodobo podporuje myšlienku jednotného finančného trhu v rámci Európskej únie, a preto privítala zmenu stanoviska ministerstva financií,“ uviedla hovorkyňa bankovej asociácie Monika Klobušická.