Američania Kenneth Rogoff a Carmen Reinhartová sa stali v roku 2010 hviezdami. Patrili medzi najcitovanejších ekonómov a formovali rozpočtovú politiku eurozóny. V štúdii Rast v čase dlhu dokázali, že krajiny s dlhom nad 90 percent HDP prestanú rásť – ich ekonomika sa prepadla o desatinu percenta. Štáty, ktoré mali dlh pod 90 percent, pritom rástli v priemere o 2,8 až 4,1 percenta. Hranica 90 percent sa stala zlatým grálom riešenia dlhovej krízy.
Extrémne ľahký výpočet
Analýza prišla vhod Nemcom, ktorí tlačia na šetrenie v južnej Európe, odvolával sa na ňu eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn či americký republikán Paul Ryan. „Analýza bola pritom z technického hľadiska extra jednoduchá. Zobrali len dáta o výške dlhu a ekonomickom raste 20 najväčších krajín od roku 1946 do 2009,“ vysvetľuje pre SME americký ekonóm James Kwak. Štáty potom rozdelili na štyri skupiny podľa výšky zadlženosti a údaje v jednotlivých kategóriách spriemerovali. Po troch rokoch opätovne otvorila ich excelovskú tabuľku trojica ekonómov z University of Massachusetts. Po prepočítaní tabuliek zistili, že analýza bola postavená na chybných základoch. Krajiny pri vysokom dlhu mali porovnateľný rast ako krajiny s nízkym dlhom.
Tri chyby
Rogoff a Reinhartová urobili tri chyby: vynechali pri prepočte dáta zo 40. rokov 20. storočia Austrálie, Nového Zélandu a Kanady, ktoré mali vtedy vysoký dlh a zároveň vysoký rast.