Po dohode o finančnej pomoci pre Cyprus sa pozornosť trhov zameriava na ďalšie malé ekonomiky eurozóny s rozsiahlymi bankovými sektormi. Viacerým krajinám vrátane Slovenska tak hrozí, že cyperská banková kríza sa preleje do ich finančných systémov. Uviedol to v piatok portál International Business Times (IBT). Cyprus získal minulý týždeň prístup k úverom v objeme 10 mld. eur. Pomoc odvrátila hroziaci bankrot krajiny, medzinárodní veritelia ju však spojili s tvrdými podmienkami vrátane zatvorenia  druhej najväčšej cyperskej banky a vynútenými stratami z nepoistených bankových vkladov. Klientom cyperských bánk, ktorí majú na účtoch viac ako 100 tis. eur, tak hrozí, že prídu až o 40 % svojich úspor.

Tvrdé podmienky cyperského programu už zhoršili dôveru investorov v Slovinsko ako ďalšiu malú krajina eurozóny s predimenzovaným bankovým sektorom, upozorňuje portál IBT. Výnosy z 10-ročných dlhopisov slovinskej vlády minulý týždeň poskočili o 100 bázických bodov na 6,8 %, kde boli naposledy vlani v septembri. Bankový sektor Slovinska je síce oveľa menší ako na Cypre, podiel zlyhaných úverov však dosiahol 15 % celkových aktív. Tieto čísla sa môžu ďalej zhoršovať, keďže krajine v roku 2013 podľa odhadov hrozí pokles ekonomiky o minimálne 2 % po tom, čo sa vlani prepadla o 2,3 %. Finančný sektor na Malte predstavuje osemnásobok výkonu tamojšej ekonomiky, čo je úroveň, ktorú vykazovali pred krízou Cyprus a Írsko. Strata dôvery môže zasiahnuť aj Luxembursko. Bankové aktíva v krajine podľa IBT prevyšujú jej hrubý domáci produkt až 20-násobne, čo je ďaleko najvyššia miera v celej eurozóne. V Luxembursku pôsobia najmä pobočky a dcérske spoločnosti  zahraničných bánk, ktoré môžu očakávať výraznú pomoc od svojich matiek, resp. domovských krajín, upozorňuje James Howat, analytik spoločnosti Capital Economics. Podľa údajov Európskej centrálnej banky (ECB) iba 8 % celkových aktív v bankovom sektore v Luxembursku držia domáce úverové ústavy, kým v prípade Cypru je to až 71 %.

Banky v Estónsku sú závislé na zahraničnom financovaní, jeho zdrojom sú však tradične stabilné severské štáty a verejné financie pobaltskej krajiny sú vo veľmi silnej kondícii. Slovenská republika má zase najmenší bankový sektor v eurozóne a v jej prospech hovorí aj silný hospodársky rast, ktorý dosahovala počas krízy v eurozóne. V prípade, že sa na trhoch bude naďalej stupňovať všeobecná nedôvera voči malým ekonomikám však hrozí, že negatívnym dopadom cyperskej bankovej krízy sa nevyhnú ani tieto dve krajiny, uzatvára ekonóm Howat.