ZHRNUTIE

K zmierneniu hlavných rizík, ktoré môžu mať vplyv na finančnú stabilitu, počas tretieho štvrťroka nedošlo
Vystavenie sa bankového sektora voči hlavným rizikám sa v priebehu tretieho štvrťroka 2012 výrazne nemenilo. Napriek stále pozitívnemu vývoju pri splácaní úverov bankám zo strany domácností aj podnikov, kreditné riziko ostáva dôležitým zdrojom rizika pre bankový sektor. Potvrdzuje to vývoj viacerých ukazovateľov ovplyvňujúcich finančnú pozíciu klientov, ktoré naznačujú pravdepodobné zhoršenie platobnej disciplíny vo vzťahu k bankám v najbližšom období. Od začiatku roka 2012 sa pomerne výrazne prejavuje riziko poklesu ziskovosti bankového sektora. Negatívny vývoj zaznamenávajú takmer všetky hlavné zložky ziskovosti bánk. Dôležitý vplyv má vývoj v ekonomickom prostredí. Pokles tempa úverovania ako aj silná konkurencia prejavujúca sa znižovaním úrokových sadzieb tlačí na pokles úrokových príjmov. Rástli tiež náklady na znehodnotenie úverov. Významný vplyv na pokles ziskovosti bánk malo aj zavedenie bankového odvodu. Priestor na udržanie ziskovosti zo strany bánk je tak v súčasnosti len minimálny. Vývoj dlhovej krízy v eurozóne, ktorá má priamy aj nepriamy vplyv na finančnú stabilitu na Slovensku, sa pod vplyvom opatrení ECB zmiernil, k fundamentálnemu riešeniu problémov však stále nedošlo. Z toho dôvodu je možné očakávať, že kríza suverénnych štátov bude aj naďalej jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich vývoj globálnej ekonomiky aj finančných trhov. Z pohľadu stability bankového sektora je veľmi dôležitý aj vývoj v oblasti vytvárania tzv. bankovej únie. Kým na jednej strane tieto iniciatívy vnímame pozitívne, je potrebné, aby systém rozdelenia právomoci a zodpovednosti medzi národné orgány a spoločný orgán dohľadu bol vhodne nastavený a vyvážený. Samostatným rizikom je riziko transformácie významnejších dcérskych spoločností na pobočky. Touto transformáciou sa zníži schopnosť národných autorít monitorovať aktuálnu situáciu v daných spoločnostiach ako aj riziko prenosu negatívnych trendov zo zahraničia. Situácia na finančných trhoch sa v treťom štvrťroku 2012 stabilizovala, výrazné zlepšenie makroekonomickej situácie v eurozóne sa napriek tomu neočakáva Dlhová kríza dospela počas prvého polroka 2012 do štádia, keď viacero účastníkov na finančných trhoch začalo špekulovať o možnom rozpade eurozóny. K výraznejšiemu upokojeniu došlo až v mesiacoch júl až september, kedy prezident ECB naznačil odhodlanie centrálnej banky urobiť maximum pre zastavenie šíriacej sa nervozity na finančných trhoch a následne Rada guvernérov ECB schválila program „priamych menových transakcií“, teda nákupy štátnych dlhopisov krajín pod zvýšeným tlakom. Stabilita, ktorá aktuálne pretrváva na finančných trhoch, je však pomerne krehká a existuje pomerne veľa faktorov, ktoré môžu spustiť novú vlnu nervozity. Napriek tomu, že vývoj na finančných trhoch v treťom štvrťroku 2012 je možné hodnotiť pozitívne, negatívne tlaky na vývoj ekonomiky eurozóny pretrvávajú. Klesajúci dopyt súkromného sektora prameniaci z neistoty budúceho vývoja, snaha väčšiny členských štátov o zníženie fiškálneho deficitu pod 3 % HDP a problematický stav bankového sektora v eurozóne spoločne vytvárajú prostredie, v ktorom je ťažké očakávať v blízkej budúcnosti naštartovanie ekonomického rastu. Rast slovenskej ekonomiky v prvom polroku 2012 bol do veľkej miery ťahaný exportom, keď výrobcovia automobilov spúšťali nové produkčné kapacity. Vzhľadom na jednorazový charakter tohto efektu, negatívny vývoj súkromného dopytu a konsolidačné úsilie vlády, sa však očakáva postupné spomaľovanie dynamiky HDP. 5 / 25 Úverová aktivita bankového sektora v prípade podnikového sektora naďalej klesá; pokračovalo aj spomaľovanie úverovania domácností Rast úverov poskytnutých domácnostiam pokračoval v poklese aj v treťom štvrťroku 2012. Kým klesajúce úrokové sadzby na nové úvery vytvárali priestor pre rast dopytu, predovšetkým po refinančných úveroch, iné ekonomické ukazovatele smerujú skôr k znižovaniu dopytu. Zhoršenie spotrebiteľskej dôvery, stagnácia cien rezidenčných nehnuteľností, vyššia inflácia a znižujúca sa zamestnanosť pravdepodobne zabránia výraznému zvyšovaniu objemu úverov. Rast úverov bol negatívne ovplyvnený aj sprísňujúcimi sa požiadavkami na zabezpečenie úverov zo strany bánk. Vzhľadom na súčasnú situáciu je však z pohľadu finančnej stability sektora možné hodnotiť opatrnosť bánk ako opodstatnenú. Medziročný pokles stavu úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam, pozorovaný na konci prvého polroka, sa počas mesiacov august až september ešte prehĺbil. Trend poklesu je v podstate rovnaký v segmente veľkých ako aj malých a stredných podnikov a týka sa väčšiny ekonomických činností. K poklesu prispeli tak dopytové ako aj ponukové faktory. A to napriek tomu, že rast tržieb v podnikovom sektore bol pozitívny aj po odstránení vplyvu automobilového priemyslu, ktorý je prepojený s domácim bankovým sektorom iba v nepatrnej miere. Úverové štandardy ostávajú na relatívne prísnych úrovniach, ktoré odrážajú skôr neistotu makroekonomického prostredia ako potrebu tzv. deleveragingu zo strany bánk. Kým ziskovosť bankového sektora pokračovala v medziročnom poklese aj počas tretieho štvrťroka 2012, primeranosť vlastných zdrojov dosiahla najvyššiu úroveň za posledných šesť rokov Celkový objem dosiahnutého zisku poklesol v medziročnom porovnaní najmä v dôsledku implementácie bankového odvodu a klesajúcich čistých úrokových príjmov. K poklesu ziskovosti prispelo aj mierne zvýšenie nákladov na kreditné riziko počas tretieho štvrťroka. Kým však negatívny vývoj čistých úrokových príjmov sa týkal väčšiny bánk, nárast nákladov na kreditné riziko sa týkal predovšetkým úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam a bol koncentrovaný v malom počte bánk. Rast primeranosti vlastných zdrojov sa počas obdobia júl až august spomalil, keďže už nedochádzalo k navyšovaniu vlastných zdrojov z nerozdeleného zisku z predchádzajúceho obdobia. Naďalej však bol dôvodom rastu primeranosti vlastných zdrojov okrem poklesu požiadaviek na vlastné zdroje aj nárast objemu vlastných zdrojov.

Analýza bankového sektora z hľadiska obozretnosti na makroúrovni  – 3. Q