Slovensko ani po takmer 20 rokoch od rozdelenia spoločného Československa svojho suseda z Českej republiky v ekonomických ukazovateľoch nedobehlo. Aj keď sa postupne približuje. Podľa najčastejšie používaného ukazovateľa, úrovne hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, v parite kúpnej sily Slovensko v minulom roku zaostávalo o 7 percentuálnych bodov. Kým v Českej republike dosahuje HDP na hlavu 80 % priemeru Európskej únie, na Slovensku to bolo iba 73 %. „Síce sa susedom z Česka stále pozeráme na chrbát, k priemeru únie sa ale približujeme rýchlejším krokom. Po rozdelení spoločného štátu bola totiž východisková situácia Slovenska oveľa horšia ako v prípade Českej republiky,“ konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.

Ako ďalej vyplýva z analýzy Poštovej banky, úroveň HDP na obyvateľa nie je jediným ukazovateľom, v ktorom za Českou republikou zaostávane. Je to napríklad aj úroveň platov, keďže nezarábame ani 80 % z toho, čo Česi. Priemerná mzda v hospodárstve totiž na Slovensku vlani dosiahla 786 eur, kým v Českej republike to bolo 994 eur. Podľa Sadovskej totiž naše hospodárstvo aj v tomto smere prešlo po revolúcii väčšími otrasmi ako to české. „Kým naši susedia reálnu úroveň miezd z revolučného roku 1989 dosiahli už v roku 1996, tak našinci si na to museli počkať ďalších 11 rokov a reálne zarobili rovnako ako v čase novembrovej revolúcie až v roku 2007,“ uviedla.

Česi sú však k Európskej únii bližšie nie len úrovňou hospodárstva, ale aj cenovou hladinou. Kým ceny slovenských tovarov a služieb vlani tvorili 72 % z európskeho priemeru, české dosiahli 77 % priemeru únie. Rozdiel je však v štruktúre cien v oboch krajinách. Česi totiž napriek tomu za najbežnejšie spotrebné výdavky, ako potraviny, oblečenie či spotrebnú elektroniku zaplatia menej ako Slováci. Spravidla tiež lacnejšie tankujú.

Tradične najvýraznejší rozdiel medzi oboma krajinami sa podľa Poštovej banky eviduje pri porovnaní úrovne nezamestnanosti. Kým slovenská ekonomika ukončila minulý rok s mierou harmonizovanej nezamestnanosti vo výške 13,6 %, u našich západných susedov nedosiahla ani polovičnú úroveň, keď zaznamenali nezamestnanosť 6,7 %. „Slovensko má navyše evidentný a v rámci Európskej únie najmarkantnejší problém s dlhodobou nezamestnanosťou. Bez práce dlhšie ako jeden rok sú totiž až dvaja z troch nezamestnaných Slovákov,“ tvrdí Sadovská s tým, že v Českej republike tento problém taký výrazný nie je a miera dlhodobej nezamestnanosti tam dosahuje len niečo vyše 40 %.