Hospodárstvo Slovenska by malo v tomto roku rásť výrazne rýchlejšie, ako rezort financií očakával ešte začiatkom roka. Podľa aktualizovanej prognózy ministerstva sa totiž predpokladá tohtoročný rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,5 %, čo je o 1,4 percentuálneho bodu vyššia dynamika, ako rezort prognózoval vo februári. Ministerstvo túto revíziu odôvodňuje predovšetkým lepším vývojom ekonomiky v prvom kvartáli a tiež čiastočným zlepšením externého prostredia.

Výrazne lepšie daňové príjmy z tejto revízie však podľa ministerstva financií očakávať nemožno. „Štruktúra ekonomického rastu bude mať malý vplyv na daňové príjmy, keďže rast bude naďalej ťahaný predovšetkým zahraničným obchodom. Trh práce a spotreba domácností by sa mali oživovať až postupne,“ konštatuje sa v prognóze.

Pre budúci rok však ministerstvo naopak predikciu hospodárskeho rastu oproti februáru mierne znížilo o 0,1 percentuálneho bodu na 2,6 %. Toto číslo už zahŕňa aj konsolidačný balík Ficovho kabinetu, ktorý má doviesť deficit verejných financií v budúcom roku pod maastrichtské 3 % hrubého domáceho produktu. V roku 2014 rezort financií očakáva oživenie hospodárskeho rastu na úroveň 3,9 % a v roku 2015 jeho mierne spomalenie na 3,7 %.

Ministerstvo financií okrem revízie prognózy hospodárskeho rastu v aktuálnej prognóze tiež výraznejšie zvýšilo aj prognózu tohtoročného rastu cien podľa národnej metodiky, a to o 0,7 percentuálneho bodu na 3,5 %. V budúcom roku očakáva rezort rast cien o 2,5 % a v roku 2014 spomalenie inflácie na 2,1 %. Výhľad harmonizovanej inflácie pre tento rok ministerstvo zvýšilo o 0,9 percentuálneho bodu na 3,7 %, v ďalších rokoch by mali ceny merané harmonizovaným indexom rásť rovnakým tempom ako podľa národnej metodiky. Nominálne mzdy by v tomto roku pritom mali stúpnuť iba o 3,2 %, čo by znamenalo, že reálne mzdy by v tomto roku poklesli o 0,3 %. V budúcom roku by však už mzdy mali rásť aj v reálnom vyjadrení, a to o 1,4 % a v roku 2014 už o 2,3 %.

Zamestnanosť by sa podľa aktuálnych odhadov rezortu financií mala postupne v nasledujúcich rokoch zvyšovať. V tomto a budúcom roku zhodne o 0,3 %, kým ešte vo februári sa očakával pre tento rok pokles zamestnanosti o 0,2 %. V roku 2014 sa očakáva zrýchlenie dynamiky zamestnanosti na 0,6 %. Miera nezamestnanosti by tak mala postupne klesať z tohtoročných 13,9 % na budúcoročných 13,7 % a na 13,6 % v roku 2014. Na rýchlejšie oživenie trhu práce by podľa ministerstva bol potrebný rýchlejší hospodársky rast. „Počet pracujúcich na Slovensku by však mal už na konci prognózovaného obdobia v roku 2015 dosiahnuť úroveň predkrízového obdobia,“ dodáva ministerstvo.

Realitou však môže zamiešať predovšetkým vývoj situácie v eurozóne. Upozorňuje na to aj ministerstvo, podľa ktorého situácia na finančných trhoch predstavuje pre túto makroekonomickú prognózu nezanedbateľné negatívne riziko. „Do popredia sa znova preniesli problémy okrajových krajín eurozóny, predovšetkým Grécka a Španielska,“ uvádza sa v prognóze.

Ministerstvo financií dokonca vyrátalo, že v prípade stupňovania dlhovej krízy v periférnych krajinách a vystúpenia niektorých krajín z eurozóny, čo však rezort neočakáva, by sa Slovensko mohlo v budúcom roku prepadnúť do takmer 4-percentného hospodárskeho poklesu. Tohtoročný rast by sa skresal iba na 0,4 %. Nominálna mzda by v tomto roku rástla iba o 1,5 % a v budúcom by platy dokonca klesli o 3,1 % a miera nezamestnanosti by stúpla z tohtoročných 14,1 % na 15,1 % v budúcom roku. Spomalenie hospodárstva by pritom podľa ministerstva vyústilo aj do spomalenia rastu spotrebiteľských cien v budúcom roku na 1,1 %.

Analytici rezortu financií v tomto scenári pritom počítali s kumulatívnym poklesom hrubého domáceho produktu eurozóny o 3,5 % v roku 2013, s poklesom cien ropy na 95 dolárov za barel a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR. Predpokladali tiež pokles zahraničných cien v súvislosti s recesiou v podobnej miere ako v kríze v roku 2009, zvýšenie rizikovej prirážky na dlhodobých úrokových sadzbách na Slovensku, posilnenie kurzu eura voči menám okolitých krajín. Takýto scenár je však podľa rezortu financií extrémny a neočakáva ho. „Ministerstvo financií SR pokladá podobný vývoj vonkajšieho prostredia naďalej za veľmi málo pravdepodobný,“ uvádza sa v prognóze.

Situácia v eurozóne nie je podľa premiéra Roberta Fica priaznivá, nikto si však odchod Grécka z menovej únie neželá. Neznamená to však, že by Gréci nemuseli plniť stanovené podmienky. „To, čo sa deje v Grécku je veľmi zlé a poškodzuje to celú eurozónu. Napriek tomu však prevláda názor, že zotrvanie Grécka v eurozóne je to lepšie z tých zlých riešení, ale rovnako cítim pevné rozhodnutie lídrov členských štátov eurozóny rokovať aj o prípadnom odchode Grécka z eurozóny, pokiaľ by Gréci nespolupracovali,“ vyhlásil po piatkovom rokovaní Rady solidarity a rozvoja.