Poslanci schválili návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Ak ho podpíše aj prezident, od budúceho roka bude výška odvodu 0,4 % z vybraných bankových pasív očistených o vklady chránené Fondom ochrany vkladov a o vlastné zdroje banky. Pôvodný návrh rezortu financií pritom hovoril ešte o tom, že sadzba odvodu by mala byť 0,2 %. No ministerstvo sa ju napokon rozhodlo zdvojnásobiť, čo by malo do rozpočtu priniesť dodatočných 40 mil. eur a celkový výnos z tejto dane by mal predstavovať zhruba 80 mil. eur.

Strana Smer-SD navrhla sadzbu na úrovni 0,7 %, pričom dodatočný výnos z odvodu vyčíslila na 189 mil. eur. Podľa Petra Kažimíra (Smer-SD), tri najväčšie banky poslali svojim matkám za vlaňajšok dividendy v objeme približne 180 mil. eur, čo je podľa neho zhruba suma rovnajúca sa predpokladanému výnosu zo zavedenia bankovej dane vo výške 0,7 %. „Posielajú im peniaze, lebo tieto matky sú v problémoch a aby z časti týchto ziskov v krajinách, kde tieto matky pôsobia, platili presne tento istý typ odvodu, ako sa my snažíme zaviesť,“ povedal Kažimír.

Ministerstvo financií však tento návrh na zvýšenú sadzbu nepodporilo, a to ani vtedy, keď presadzovalo sadzbu 0,2 % a ani teraz, keď ju zvýšilo na 0,4 %. Podľa ministerstva by Smerom navrhovaná sadzba mohla narušiť konkurenčné a podnikateľské prostredie. Pozmeňujúci návrh Petra Kažimíra o zvýšení sadzby teda neprešiel. Podľa ministra financií Ivana Mikloša by to totiž neprinieslo očakávané efekty. Naopak, spôsobilo by to problémy a ďalšie náklady. Mohol by totiž prísť napríklad aj presun prostriedkov klientov do zahraničia.

No Slovenská banková asociácia je presvedčená, že sadzba bankového odvodu aj na úrovni 0,4 %, ktorú rezort financií považuje za primeranú, ohrozí stabilitu bankového sektora. Zároveň podľa bankárov môže priniesť klientom drahšie produkty a služby. Špeciálny bankový odvod na Slovensku môže byť pri spomaľovaní ekonomického rastu podľa analytikov kontraproduktívny. Niektoré banky nebudú schopné tvoriť dostatok zisku a tým pádom aj kapitálu, ktorý bude potrebný najmä v prípade očakávanej zhoršenej ekonomickej situácie. Banková asociácia preto navrhla, že výšku sadzby by mala určovať Národná banka Slovenska po dohode s rezortom financií s prihliadnutím na očakávanú finančnú situáciu.

Ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý neprešiel, chcel Kažimír zamedziť, aby banky na úkor klientov zvyšovali poplatky. Zavedenie bankovej dane totiž môže podľa Kažimíra priniesť klientom drahšie produkty a služby. Podľa neho by bolo potrebné v zákone určiť podmienku, že banky v súvislosti s odvodom nesmú zvyšovať poplatky. Ak by sa poplatky „podozrivo“ zvýšili, je priestor pre regulátora, aby analyzoval a prípadne zasiahol. Uzákonenie týchto podmienok však považuje Mikloš za ilúziu. „Kontrola určite bude prísnejšia, ale tento návrh považujem za nereálny,“ reagoval Mikloš.