Celková výška druhého záchranného plánu pre Grécko pre obdobie rokov 2011 až 2014 sa bude pohybovať na úrovni takmer 160 miliárd eur. Zhodli sa na tom lídri eurozóny, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite v Bruseli. Takmer 110 miliónov eur z celkovej sumy poskytnú vlády členských krajín spoločnej menovej únie a Medzinárodný menový fond, zvyšných takmer 50 miliárd pôjde zo súkromného sektora. Financie do Grécka poputujú vďaka niekoľkým opatreniam, medzi nich bude patriť i program spätného odkúpenia už vydaných dlhopisov.

Zo spoločného vyhlásenia ďalej plynie, že Európsky fond finančnej stability (EFSF) Aténam poskytne dlhodobejší úver, a to s nízkou úrokovou sadzbou. Ta by mala klesnúť na zhruba 3,5 percenta, kým splatnosť pôžičky sa pretiahne zo 7,5 roku na minimálne 15 až 30 rokov. „Ak to bude nutné, tak gréckym bankám poskytneme zdroje na rekapitalizáciu,“ zhodli sa lídri eurozóny.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy okrem toho vyhlásil, že Grécko dostane v období najbližších 30 rokov celkovo 135 miliárd eur od súkromného sektora a majiteľov gréckych dlhopisov. Sarkozy taktiež informoval, že jeho krajina v spolupráci s Nemeckom pripraví plán pre vznik nadradeného ekonomického orgánu pre celú eurozónu. Dohodli sa na tom spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keďže podľa francúzskeho prezidenta je v reakcii na ekonomické problémy jednotlivých krajín potrebné vybrať sa „ambicióznou cestou“.