Ministri financií členských štátov Európskej únie sa v pondelok na schôdzke rady Ecofin dohodli na spôsobe vytvorenia tzv. záchrannej finančnej siete. Tá má slúžiť ako poistka v prípade, že by sa podobné rozpočtové problémy, v akých sa dnes zmieta Grécko, vyskytli aj v iných krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) a niektorej z nich by hrozil krach.

Do špeciálneho fondu vytvoreného na tento účel budú prispievať Európska komisia (EK), krajiny eurozóny združené v EMÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Samotná EK pritom na účet fondu poukáže 60 miliárd eur, EMÚ 440 miliárd eur a MMF prispeje ďalšími 250 miliardami eur. Celkovo teda pôjde o astronomickú sumu vo výške trištvrte bilióna eur. O podobe záchrannej siete informovala novinárov v pondelok nadránom okrem iných aj španielska ministerka financií Elena Salgadová Mendézová.

„Poukazujeme tieto významné sumy v záujme stability v Európe,“ uviedla Salgadová po skončení 11 hodín trvajúceho maratónu rokovaní v Bruseli. Schôdzku mimoriadne zvolali už v piatok v noci po skončení summitu eurozóny pre obavy, že finančná kríza by sa mohla z Grécka veľmi rýchlo rozšíriť aj do ďalších krajín. Jednou z nich by mohlo byť práve Španielsko, ktorému agentúry pred niekoľkými dňami znížili rating schopnosti splácania záväzkov. „Musíme zachrániť euro, nech to stojí, čo to stojí,“ vyhlásil Olli Rehn, eurokomisár pre menu a rozpočet.

Únia sa na vytvorení záchrannej finančnej siete dohodla presne v čase, kedy Medzinárodný menový fond v nedeľu v americkom Washingtone oficiálne schválil poskytnutie úveru pre Grécko v hodnote 30 miliárd eur. Trojročná pôžička zo strany MMF bude súčasťou balíčka v hodnote 110 miliárd eur, pričom krajiny eurozóny do neho prispejú sumou 80 miliárd eur.