Eurozóna by mala mať k dispozícii pravidlá, ktoré jej umožnia vylúčiť členov za porušovanie pravidiel finančnej stability, vyhlásil vo štvrtok slovinský premiér Borut Pahor. Slovinsko sa začlenilo do eurozóny v roku 2007. V rámci plánu krízových úverov pre zadlžené Grécko má poskytnúť Aténam počas troch rokov 348 mil. eur, čo predstavuje 0,48 % z celkových nákladov programu.

„Európska menová únia má zmysel iba vtedy, pokiaľ euro zostane stabilnou menou,“ povedal Pahor v súvislosti s otrasmi, ktoré spôsobuje eurozóne grécka dlhová kríza. „Pakt stability potrebuje inštitucionálne zmeny, ktoré upravia vstup nových členov a vylúčenie z eurozóny v prípade porušovania pravidiel,“ povedal slovinský premiér na tlačovej konferencii.

Pakt stability a rastu EÚ stanovuje členským krajinám povinnosť udržať deficity verejných financií pod úrovňou troch percent hrubého domáceho produktu a celkový verejný dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 percent HDP. Európska únia ho prijala v roku 2005 s tým, že limity možno prekročiť za výnimočných okolností.

Štáty eurozóny sa minulý týždeň dohodli na aktivácii mechanizmu finančnej pomoci Grécku. Podľa tejto dohody by po naplnení podmienok malo do Grécka putovať na vykrytie dlhu v trojročnom období spolu 110 mld. eur, z čoho majú 80 mld. eur poskytnúť krajiny eurozóny a zvyšných 30 mld. eur Medzinárodný menový fond. Na Slovensko z tejto sumy pripadá čiastka vyše 800 mil. eur. O ďalšom postupe v gréckej otázke budú v piatok rokovať šéfovia vlád a štátov únie na mimoriadnom summite v Bruseli.