Schodok štátneho rozpočtu sa v apríli prehĺbil o takmer 500 mil. eur. Podľa údajov ministerstva financií totiž ku koncu apríla štát hospodáril s deficitom 1,48 mld. eur, kým ku koncu marca predstavoval schodok 983,5 mil. eur. Medziročne sa tak hospodárenie štátu zhoršilo až o 1,13 mld. eur, keď ku koncu štvrtého mesiaca minulého roka schodok dosiahol 347,4 mil. eur. Na celý tento rok si pritom vláda naplánovala deficit na úrovni 3,746 mld. eur.

Na horších výsledkoch hospodárenia štátnej správy sa podpisujú tak slabšie príjmy, ako aj významne rastúce výdavky. Príjmy štátneho rozpočtu totiž ku koncu apríla dosiahli 3,224 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 3,1 % a plnenie celoročného plánu iba na 25,7 %. Na druhej strane však celkové výdavky za štyri mesiace tohto roka medziročne stúpli o 28 % na 4,704 mld. eur, čo bolo 28,9 % z celoročne rozpočtovanej sumy.

Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť celkových príjmov štátu, dosiahli ku koncu apríla 2,464 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 6,3 % a plnenie ročného plánu na 28,6 %. Za vlaňajším výberom zaostávali všetky druhy daní, okrem dani z pridanej hodnoty. Jej výber medziročne stúpol o 37,6 % na 1,427 mld. eur, čo znamenalo plnenie celoročného rozpočtu na 31,7 %. Pri dani z príjmov právnických osôb však štát evidoval medziročný prepad výberu až o 55,9 % na 377,5 mil. eur, čo bolo 21,2 % rozpočtu na celý rok.

Zaostával však aj výber spotrebných daní, ktorý dosiahol 652,2 mil. eur. V medziročnom porovnaní to znamenalo pokles o 17 % a z celoročného rozpočtu sa už naplnilo 32,7 %. Príjmy z dane z príjmov vyberanej zrážkou sa oproti prvým štyrom mesiacom vlaňajška znížili o 13,5 %, keď dosiahli bezmála 61 mil. eur, čo bolo 41,5 % z rozpočtu na celý rok. Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorej výber v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje takmer celý do rozpočtov územných samospráv, evidoval rezort financií ku koncu apríl zápornú bilanciu 62,7 mil. eur.

Za vlaňajškom zaostáva aj vývoj nedaňových príjmov. Tie ku koncu apríla dosiahli 193,8 mil. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 38,8 % a plnenie celoročného plánu na 30,9 %. Opačný vývoj po štyroch mesiacoch rezort financií eviduje pri príjmoch z grantov a transferov, ktoré sú tvorené predovšetkým prostriedkami z rozpočtu Európskej únie. Celkovo granty a transfery ku koncu apríla medziročne stúpli o 49 % na 566,4 mil. eur, čo však bolo iba 17,2 % celoročne rozpočtovanej úrovne. Samotné príjmy z rozpočtu únie pritom medziročne vzrástli o 44,2 % na 538,4 mil. eur, čo predstavovalo 18,6 % rozpočtu na celý tento rok.

Na strane výdavkov štát vykázal nárast tak pri bežných, ako aj pri kapitálových výdavkoch. Kapitálové výdavky dokonca medziročne stúpli takmer na dvojnásobok, o 97,6 %, na 468,9 mil. eur. Z celoročného rozpočtu sa však stále čerpalo iba 19,3 %. Bežné výdavky, ktoré tvoria podstatnú časť výdavkov štátu, ku koncu apríla medziročne vzrástli o 23,2 % na 4,235 mld. eur. Z celoročne rozpočtovanej sumy 13,847 mld. eur sa tak už vyčerpalo 30,6 %.

Parlament schválil na rok 2010 rozpočet s celkovými rozpočtovanými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a s celkovými výdavkami v sume 16,277 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal dosiahnuť uvedených 3,746 mld. eur. Vlani pritom štát hospodáril so schodkom na úrovni 2,791 mld. eur.

Napriek očakávanému nárastu deficitu štátneho rozpočtu však vláda deklarovala svoju snahu konsolidovať celkový okruh verejných financií, ktorého je štátny rozpočet súčasťou, už v roku 2010. Podľa vládneho plánu by sa mal totiž deficit verejných financií v tomto roku znížiť z vlaňajších 6,8 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % hrubého domáceho produktu. Na maastrichtské tri percentá chce vláda deficit stlačiť do roku 2012.