Na scenári výrazného oživenia ekonomiky Európskej únie (EÚ) je založená Stratégia EÚ 2020, ktorú v stredu schválila Európska komisia a vo štvrtok ju v parlamente pred poslancami prezentoval slovenský komisár, podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. „Symbolicky môžem v Bratislave priamo v národnej rade odštartovať pôsobenie v tejto novej funkcii,“ uviedol svoj príhovor.
Ako Šefčovič informoval, hlavným cieľom stratégie je vyviesť európske hospodárstvo z krízy a využiť to na to, aby európska hospodárska politika bola postavená na úplne nových základoch. V prípade, že by sa únia vrátila k hospodárskemu životu, ktorý sme poznali pred krízou, rozvoj by podľa Šefčoviča stagnoval. Ako pripomenul, sú aj scenáre strateného desaťročia, podľa ktorých nám hrozí strata životnej úrovne a postupná marginalizácia EÚ vo svete.
„Uplynulé dva roky vymazali 20 rokov úsilia v konsolidácii verejných financií,“ zdôraznil Šefčovič. Ako poukázal, HDP európskych krajín klesol o štyri percentá a priemyselná produkcia sa vrátila na úroveň 90-tych rokov. Pripomenul tiež, že počet nezamestnaných sa vyšplhal na 23 miliónov ľudí, z čoho až 21 percent tvoria mladí. Za dôvody označil to, že Európa dlhodobo zápasí s nižšou produktivitou, za čím sú nižšie investície do vedy a výskumy, obavy z inovačných riešení, bariéry na vnútornom trhu a menej dynamické podnikateľské prostredie.
Ako Šefčovič informoval, scenár výrazného oživenia je založený na troch pilieroch – na vedomostiach a inováciách, na udržateľnom raste a inkluzívnom raste orientovanom na podporu zamestnanosti a odstraňovanie chudoby. EÚ sa podľa neho rozhodla zredukovať počet priorít a zostalo ich päť. Medzi nimi sú zníženie nezamestnanosti, zvýšenie investícii do vedy a výskumu, rešpektovanie environmentálnych cieľov, zvýšenie počtu Európanov s vysokoškolským diplomom z 31 na 40 percent a pomoc 20-tim miliónom ľudí dostať sa nad hranicu chudoby.
Komisár vyzdvihol aj pôsobenie SR v únii. „Od vstupu do EÚ v roku 2004 zaznamenala pokrok vo všetkých oblastiach,“ zdôraznil. Ako pripomenul, za uplynulé obdobie sme zaznamenali najväčší rast HDP a z 50 percent európskeho priemeru sme sa dostali na takmer 70-percentú hranicu. Ako dodal, ďalší úspech EÚ bude závisieť aj od Slovenska a prosperita Slovenska od úspešnosti EÚ.
Za jeden z kľúčových problémov EÚ označil Šefčovič na brífingu pred novinármi po vystúpení pred poslancami oblasť školstva. Ako poukázal, problémom je kvalita vysokého školstva aj malé percento ľudí s vysokoškolským diplomom. Alarmujúci je tiež počet Európanov s neukončenou základnou školskou dochádzkou a stredoškolským vzdelaním. „Na Slovensku si tento problém až tak neuvedomujeme, lebo patríme k špičke v tomto ukazovateli,“ podotkol. Pripomenul však, že každý siedmy Európan nedokončí základnú školskú dochádzku, resp. nemá stredoškolské vzdelanie, čo je až 15 percent. Slovensko sa však zaradilo k ostatným európskym krajinám s alarmujúcim ukazovateľom, že mladí ľudia vo veku 15 rokov majú problémy s čítaním a nedokážu pochopiť prečítaný text.
„Pre mňa ten najväčší odkaz z dnešnej debaty s podpredsedom komisie je v tom, že som presvedčený, že bez ohľadu na to, aby sme si mysleli, že vieme robiť bez chýb, ideme absolútne a používame absolútne štandardné spôsoby a sme súčasťou mechanizmu,“ zhodnotil návštevu Šefčoviča v Národnej rade SR jej predseda Pavol Paška. NR SR bola prvým národným parlamentom, ktorý komisár vo svojej funkcii navštívil. „Som veľmi rád, že to bolo práve Slovensko,“ vyhlásil Šefčovič.