Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) navrhuje od začiatku budúceho roka dočasne zabrániť občanom v prístupe k doplnkovému dôchodkovému sporeniu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá má byť účinná od 1. januára budúceho roka. „Táto právna úprava je neštandardná a je v neprospech účastníkov, pretože im bráni v prístupe k doplnkovému dôchodkovému sporeniu, a taktiež neumožňuje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávať svoju činnosť v takom rozsahu, v akom jej bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska,“ upozornil rezort financií počas pripomienkového konania.
Kým doplnkové dôchodkové spoločnosti od začiatku budúceho roka právoplatne nezosúladia štatúty svojich fondov a dávkové plány so zmenami navrhovanými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení, nebudú môcť platne uzatvárať zmluvy s novými klientmi. S takýmto opatrením pritom zásadne nesúhlasí okrem ministerstva financií ani Národná banka Slovenska. Dočasné obmedzenie platného uzatvárania účastníckych zmlúv s novými klientmi žiadajú z navrhovanej novely zákona vypustiť.
Návrh na dočasné obmedzenie uzatvárania nových zmlúv pritom ministerstvo financií považuje za nedostatočne odôvodnený. Štatúty doplnkových dôchodkových fondov budú podľa ministerstva financií záväzné pre všetkých účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia bez ohľadu na to, či uzatvorili účastnícku zmluvu ešte pred ich zosúladením s novým zákonom. Ako ministerstvo financií odkazuje rezortu práce a sociálnych vecí, jediným dôvodom pre neuzatváranie nových zmlúv z dôvodu prijatia nového zákona môže byť zmena dávkových plánov. „Navrhované zmeny, ktoré majú vplyv na nové dávkové plány, však nie sú také zásadné, aby mohol mať predkladateľ nejaký dôvod na dočasné zabránenie uzatváraniu účastníckych zmlúv. A keby aj tieto zmeny boli zásadného charakteru, navrhovaná úprava je v oblasti finančného trhu mimoriadne neštandardná,“ dodáva ministerstvo financií.
Ku kritike rezortu práce a sociálnych vecí sa pridala aj Národná banka Slovenska. Pre zákaz uzatvárania platných účastníckych zmlúv nevidí relevantný dôvod. „Ak je príčinou návrhu takéhoto ustanovenia to, aby sa na nových účastníkov už nevzťahovala pôvodná výška odplát, sme toho názoru, že takýto postup nie je potrebný,“ uvádza centrálna banka. Upozorňuje totiž, že zmena štatútov sa po nadobudnutí ich účinnosti vzťahuje rovnako na „starých“ ako aj „nových“ účastníkov systému doplnkového dôchodkového sporenia.
Po poklese poplatkov v druhom dôchodkovom pilieri by sa mali od začiatku budúceho roka postupne znižovať aj poplatky pre klientov, ktorí si na dôchodok sporia vo fondoch spravovaných doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Maximálny možný poplatok za správu fondu v tzv. treťom penzijnom pilieri, ktorý v súčasnosti môže za rok dosiahnuť 3 % z ročnej čistej hodnoty majetku vo fonde, by sa mal počas nasledujúcich desiatich rokov postupne znížiť na mesačných 0,165 % z čistej hodnoty majetku v príspevkovom fonde a na mesačných 0,083 % z čistej hodnoty majetku vo výplatnom dôchodkovom fonde. „Týmto legislatívnym návrhom sa sleduje predovšetkým nahradenie dnešného modelu odplát, ktorý sa ukázal ako nevyhovujúci, novým modelom, ktorým sa optimalizujú odplaty uhrádzané účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia,“ uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí, podobne ako v druhom pilieri, navrhuje aj zaviesť poplatok za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Jeho výška sa má stanoviť pomocou vzorca uvedeného v prílohe navrhovanej novely zákona. „Na tento druh poplatku bude mať doplnková dôchodková spoločnosť nárok, len ak zhodnotí zverené úspory a to minimálne nad historicky najvyššiu úroveň dosiahnutú po 1. januári 2010. Ak sa tak nestane, výsledok bude záporný a nárok na túto odplatu nevznikne. Nárok takisto nevznikne, ak výsledok výpočtu bude rovný nule,“ objasňuje rezort. Nový poplatok za zhodnotenie úspor klientov by mal byť podľa ministerstva motivačným prvkom pre doplnkové dôchodkové spoločnosti.
Navrhovanou novelou zákona sa tiež majú zliberalizovať prestupy medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Poplatok za prestup klienta do inej spoločnosti si správcovia penzijných úspor nebudú môcť účtovať v prípade, ak bude chcieť dobrovoľný penzijný sporiteľ zmeniť spoločnosť po troch rokoch od uzatvorenia zmluvy o sporení v treťom pilieri. Na poplatok za prestup k inému správcovi úspor nebude mať spoločnosť nárok ani vtedy, ak je sporiteľ zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú zmluvu.