Konkurencieschopnosť Slovenska sa v tomto roku zhoršila. Slovensko v aktuálnom hodnotení konkurencieschopnosti 133 krajín obsadilo 47. miesto. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2009 – 2010, ktorú v utorok zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Oproti minulému roku si tak Slovensko v tomto rebríčku pohoršilo o jednu priečku.
„Nízka schopnosť vlády zlepšovať podnikateľské prostredie, reformovať a odstraňovať zásadné bariéry podnikania spôsobujú, že Slovensko v rebríčku konkurencieschopnosti kleslo už po tretí krát v rade. Toto hodnotenie ukazuje, že SR stráca svoj náskok pred ostatnými krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríčku medziročne klesá, ďalšie krajiny V4 stúpajú a dve sa umiestnili pred nami,“ konštatuje Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
Najviac konkurencieschopnou krajinou je podľa zverejneného rebríčka Švajčiarsko, ktoré odsunulo minuloročného víťaza USA na druhú pozíciu. Nasledujú Singapur, Švédsko a Dánsko. V prvej desiatke rebríčka naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Fínsko, Nemecko a Holandsko. Česká republika si medziročne polepšila o dve priečky a umiestnila sa na 31. mieste. Poľsko si zlepšilo pozíciu o sedem miest a v rebríčku je pred Slovenskom na 46. priečke. Maďarsko sa v rebríčku taktiež posunulo nahor, a to z minuloročného 62. miesta na súčasné 58.
Pod tohtoročný posun pozícii v rebríčku sa však podpísala aj hospodárska kríza. Tá podľa Kičinu spôsobila, že väčšina hodnotených krajín dosiahla v tomto roku nižšie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní s rokom 2008. „Kvôli výraznej vzájomnej previazanosti ekonomík však v rebríčku nedošlo k výraznejším posunom,“ dopĺňa Kičina.
Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikuje Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu. V tomto hodnotení Slovensko obsadilo 127. priečku v 133 miestnom rebríčku. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov, netransparentnosť pri verejnom obstarávaní, vysoké administratívne zaťaženie a náklady poľnohospodárskej politiky. Výrazne zaostáva aj letecká infraštruktúra a verejná doprava. V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosť pracovného práva. Tu Slovensko zaznamenalo rekordný prepad z 15. miesta na 82. v priebehu troch rokov. Rovnako v neprospech Slovenska vyznieva aj rastúce riziko tzv. úniku mozgov.
Na druhej strane medzi výraznými konkurenčnými výhodami sa nachádzajú otvorenosť slovenskej ekonomiky zahraničným investorom prinášajúcim na Slovensko nové technológie, legislatíva podporujúca prílev investícií, nízke colné bariéry, či rozvinutý trh tovarov a služieb. Rovnako môže Slovensko ponúknuť aj vysokú koreláciu medzi výškou miezd a produktivitou práce, nízke riziko terorizmu, zdravý bankový sektor a relatívne dobrú dostupnosť financovania. V oblasti zdravia obyvateľstva dosiahla SR dokonca dve prvenstvá v skupine 133 hodnotených ekonomík ako krajina s najnižším rizikom výskytu malárie a HIV.
Na základe úrovne minuloročného hrubého domáceho produktu bolo Slovensko v roku 2009 prvý krát hodnotené v rámci skupiny rozvinutých krajín, ktorých hospodársky rozvoj je podľa Svetového ekonomického fóra založený predovšetkým na schopnosti inovovať. „Paradoxne práve inovácie, spolu s vysokoškolským vzdelávaním, fungovaním verejných inštitúcií a kvalitou infraštruktúry sú oblasťami, v ktorých Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom,“ hovorí Róbert Kičina. Mierne Slovensko zaostáva v základnom vzdelávaní, technologickej vybavenosti krajiny, veľkosti trhu a vyspelosti podnikových procesov. S vyspelým svetom sa však môže porovnávať v oblasti rozvinutosti trhov. V makroekonomickej stabilite je SR dokonca tesne nad priemerom vyspelých krajín.
Správa Svetového ekonomického fóra o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. Sleduje fungovanie verejných inštitúcií, analyzuje hospodárske politiky a faktory podmieňujúce udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte.