Vývoj slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku je zatiaľ aj pre ekonómov neznámou. Ich prognózy sa totiž pohybujú v relatívne širokom pásme a jediné, na čom sa zhodujú je, že oproti prvému štvrťroku, keď ekonomika medziročne klesla o 5,6 %, si hospodárstvo výraznejšie v žiadnom prípade nepolepší. Podľa analytikov oslovených agentúrou SITA pritom môže hrubý domáci produkt Slovenska v druhom štvrťroku poklesnúť od optimistickejších 5 % až po pesimistických vyše 7 %. Rýchly odhad vývoja hrubého domáceho produktu v druhom štvrťroku pritom Štatistický úrad SR (ŠÚ) zverejní vo štvrtok 13. augusta.

O otáznikoch nad vývojom v druhom štvrťroku tohto roka môže hovoriť aj relatívne široké pásmo od mínus 5,4 % až po 7,6-percentný prepad, ktoré prognózuje Volksbank Slovensko. Aj keď ostatné banky sú oproti spodnej strane tohto rozpätia mierne optimistickejšie, podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa by však neprekvapil ani výsledok na spodnej hranici prognózovaného pásma. Upozorňuje predovšetkým na to, že treba brať do úvahy silnú bázu z rovnakého obdobia minulého roka, keď slovenské hospodárstvo v druhom štvrťroku vlaňajška rástlo ešte 7,9-percentným tempom.

Skutočnosť, že slovenské hospodárstvo 5,6-percentným prepadom v prvom štvrťroku ešte nedosiahlo v štvrťročných medziročných poklesoch svoje dno, očakávajú aj analytici Poštovej banky. Podľa Evy Sárazovej totiž banka očakáva v druhom kvartáli pokles ekonomiky o 6,3 %. „Nižšie príjmy domácností vedú ľudí k prehodnocovaniu ich doterajších nákupných zvyklostí. A tak sa na pokles slovenského hrubého domáceho produktu nepodpisuje len slabší záujem zo zahraničia, ale aj z domova. V čase krízy navyše pokrivkávajú aj investície firiem,“ konštatovala analytička Poštovej banky.

Väčší optimizmus však vyplýva napríklad z prognóz ING. „V súlade s vývojom vo väčšine ostatných krajín predpokladáme, že pokles slovenského hrubého domáceho produktu v druhom štvrťroku menej intenzívny, ako na začiatku roka. Očakávame, že hrubý domáci produktu za druhý štvrťrok by mohol vykázať pokles 5 %,“ uviedol analytik ING Eduard Hagara. Rovnako to však podľa neho neznamená, že ekonomika má už najvyšší pokles v tomto roku za sebou. Najvýraznejší tohtoročný prepad, o 6,3 %, totiž očakáva v treťom kvartáli. Aj tu by mal svoju úlohu zohrať predovšetkým bázický efekt, pretože práve v treťom štvrťroku minulého roka dosiahla slovenská ekonomika v objemovom vyjadrení vrchol svojej výkonnosti.

Pokles slovenského hospodárstva v prvom štvrťroku tohto roka o 5,6 %, o ktorom štatistici informovali začiatkom júna, potvrdil podľa očakávaní výrazný prepad zahraničného dopytu, zaostával však aj domáci dopyt. S výnimkou spotreby verejnej správy zaznamenali pokles všetky ostatné komponenty hrubého domáceho produktu, najvýraznejší vývozy a dovozy. Z dôvodu rastu nezamestnanosti, poklesu dopytu a zhoršení očakávaní do budúcnosti zaznamenala spotreba domácností a investície opäť po dlhom období, teda od prelomu rokov 2003 a 2004, posun do negatívnej oblasti.